Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Zverejnenie mena. Informácia, či mediálny lynč?

Očami Luba Lintnera

Zverejnenie mena. Informácia, či mediálny lynč?

Lubo Lintner
Zdieľať
Ilustračný obrázok. Zdroj: pixabay.com, analogicus

Tomáš Szabó. Miroslav Marček. Zoltán Andruskó. Alena Zsuzsová. Štyri mená s priezviskami, za ktorými sa skrývajú osoby, ktorých prokuratúra obvinila v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Rýchla akcia so zaistením osôb a ich následným obvinením vzbudila prirodzene aktívnu diskusiu aj na sociálnych sieťach. Časť ľudí reagovala v zmysle uspokojenia z výrazného posunu vo vyšetrovaní, ďalší vyjadrovali naďalej pochybnosti, či to nie je iba akási hra a neskôr sa ukáže, že zaistení ľudia nie sú tí praví. A keďže niektoré média veľmi rýchlo po zverejnení iniciál mien zadržaných a obvinených osôb zverejnili aj ich celé mená, facebook sa zaplnil kritickými výhradami, že ide o mediálny lynč a o ignorovanie prezumpcie neviny. Prečítal som si aj poznámky, že neprávom sa nedá docieliť právo a pokiaľ tí, ktorí sa „stavajú do pozície tých lepších, nebudú dodržiavať zákony a pravidlá, obávam sa, že budeme potrebovať nových lepších, ak chceme spoločnosť smerovať nahor a nie do žumpy“.

Verejný záujem mal prioritu
Musím sa priznať, že tie výhrady k zverejneniu mena aj s priezviskom som čítal s prekvapením. Zaskočila ma tá úzkostlivosť práve v prípade vraždy novinára a jeho partnerky, teda tragédie, ktorá pred siedmimi mesiacmi výrazne zasiahla do spoločenského a politického diania. Neregistroval som také obavy napríklad v roku 1990, keď dvojica Ján Molnár a Ľubor Masár na odpočívadle pri rakúskej diaľnici zaútočila na holandských mladomanželov Gabrielle a Reného Widershovenovcov. Gabrielle zabili. René útok napokon prežil a svedčil proti útočníkom. Po ich odhalení a obvinení boli tiež v médiách ich celé mená. Nikto sa nedivil a ani sa nad tým nepozastavil. A môžem spomenúť aj novšie prípady. Z roku 2011 kauzu údajného kanibala Mateja Čurka z Kysaku, ktorý chcel zavraždiť a následne zjesť švajčiarskeho občana. „Švajčiara mal podľa dohody omámiť, zabiť a rozštvrtiť. Časti tela mal posypať korením, aby ich neodvliekla lesná zver a postupne ich odnášať domov a zjesť!“ uviedol pred rokmi neuveriteľné skutočnosti vtedajší minister vnútra D. Lipšic. Novinári vtedy po obvinení tiež zverejnili celé meno, ale aj zistenie, že ide o brata známeho hudobníka. Uvedomujem si, že vyjadrované obavy z porušenia prezumpcie neviny môže vyvolávať kauza Marcela Brennera, primára Oddelenia urgentného príjmu Detskej nemocnice na bratislavských Kramároch. Polícia ho so schválením prokuratúry obvinila z prechovávania detskej pornografie, ktorú našli v Brennerovom osobnom počítači a v notebooku. Za filmy mal podľa obžaloby platiť svojou kreditnou kartou. „Nič z čoho ma obviňujú, som neurobil. Počas vyšetrovania som sa podrobil znaleckému vyšetreniu s negatívnym výsledkom k danej problematike,“ obhajoval sa v januári 2016 lekár. Prípad sa v tom období široko medializoval, prirodzene s celým menom primára a televízie odvysielali aj jeho postavu bez prekrytia tváre. Vyšetrovanie totiž trvalo šesť rokov a určité obdobie z neho M. Brenner naďalej pracoval s deťmi. Na prvý pohľad nepriestrelnú obžalobu až na súdnom pojednávaní narušil znalec z oblasti IT technológií. „Počítač obžalovaného neniesol žiadne stopy, že by navštívil spomínanú stránku alebo z nej niečo sťahoval. V počítači sa našli len náhľadové obrázky, ktoré si prehliadač internetových stránok ukladá automaticky do dočasných súborov,“ vysvetlil pred súdom expert a na základe jeho analýzy lekára súd oslobodil. Média sa však nedajú obviňovať, že po vznesení obvinenia zverejnili celé meno lekára. Veď skutkový stav obžaloby bol jednoznačný, lekár pritom naďalej pôsobil medzi deťmi. Verejný záujem mal určite prioritu. Zodpovednosť za nedôslednosť musia niesť orgány činné v trestnom konaní.

Rozhodujúcou hranicou je vznesenie obvinenia
Vo všetkých uvedených prípadoch ide vlastne o klasické misky váh. Jednotlivec verzus verejnosť. To znamená určenie hranice, kde sa končí právo jednotlivca na súkromie a ochranu ľudskej dôstojnosti, a kde sa začína právo verejnosti na informáciu. Niektorí právnici sa v tomto zmysle odvolávajú na ustanovenia Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý v §11, odst. 1, písmeno d) stanovuje obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacích činností súdov, alebo orgánov činných v trestnom konaní. V podstate ide o to, že podľa tohto výkladu by sa celé meno mohlo zverejniť, až keď je osoba právoplatne odsúdená. Iní právnici zdôrazňujú prioritu práva verejnosti na informovanie, navyše, keď sa popri oznámení orgánov činných v trestnom konaní o osobách s iniciálami mena na obsahu informácie podieľajú aj vlastné zistenia novinára. Televízia Markíza si dala urobiť aj právnu analýzu a patrí medzi tie médiá, ktoré v spravodajstve uverejňujú celé mená osôb v kriminálnych kauzách. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie je hranica, keď polícia a prokurátor explicitne vznesú obvinenie. Tak postupovala Markíza aj v najnovšom prípade po zadržaní a obvinení osôb z vraždy novinára a jeho snúbenice. Ďalšie tri televízie, verejnoprávny RTVS, spravodajská TA3 a komerčná JOJ, uverejňujú v svojich spravodajských reláciách naďalej iba krstné mená obvinených osôb s iniciálou priezviska. Z webových portálov počas uplynulých dní zverejnili celé mená iba Aktuality.sk, kde zavraždený J. Kuciak pracoval, a cas.sk, všetky ostatné weby používali buď iba iniciály alebo krstné meno s iniciálou priezviska. Tak trochu ako paradoxný sa v tomto zmysle javí prístup webového portálu Denníka N, kde aj po vznesení obvinenia používali iniciály priezviska, ale po pondelkovej (1. október) tlačovej konferencii vedenia Generálnej prokuratúry a Policajného zboru autorka M. Tódová už v texte použila celé mená. Rovnako tak postupovali aj na webe SME.

Je to aj istý typ prevencie
Osobne som zástancom, najmä v takých závažných kauzách, akou nepochybne je vražda novinára, zverejnenie celého mena už obvinenej osoby. Nemyslím si, že to negatívne zasahovalo do právneho vedomia spoločnosti v zmysle dodržania spravodlivosti. Oveľa výraznejšie do právneho vedomia zasahujú okolnosti, keď verejnosť vníma, že sa kauzy „zametajú pod koberec“. Aj v období, keď som šéfoval spravodajstvu vo verejnoprávnom rozhlase, či komerčnej Markíze, som zverejnenie celého mena obvinenej osoby, popri priorite informovania verejnosti, vnímal aj ako akýsi typ prevencie. Aby si všetci tí, ktorí sa odhodlajú k takýmto násilným činom, v prípade vraždy J. Kuciaka navyše ešte s výraznými spoločenskými a politickými dôsledkami, uvedomili, že verejnému pranieru vystavia nielen seba, ale aj svojich blízkych a známych. Takže nie iniciály T. Sz., M. M., Z. A a A. Zs., či variant Tomáš Sz., Miroslav M., Zoltán A. a Alena Zs.. Pri používaní týchto variantov by sa ťažko dalo pokračovať v novinárskej práci, v ktorej sa nemá čakať iba na zistenia polície, ale viaceré súvislosti treba objasňovať aj novinárskou prácou, práve takou, akú robil J. Kuciak. Asi by čitateľsky, poslucháčsky a divácky vyznievalo úsmevne, keby sa uvádzalo, že „náš človek“ Ladislav B. alebo „existujú obchodné prepojenia medzi firmami Ladislava B. a ministra vnútra R. Kaliňáka“. Podobne by vyznievala veta, že obvinený M. K. je krstným otcom dcéry obvinenej A.Zs. Za správne považujem zverejnenie celého mena a priezviska. Tomáš Szabó, Miroslav Marček, Zoltán Andruskó a Alena Zsuzsová. To nie je žiadny mediálny lynč. Za taký považujem snahu, keď novinári krúžia okolo domu a majú snahu získať vyjadrenie príbuzných, hoci tí dajú jasne najavo, že si to neželajú. Zverejnenie celého mena je informácia pre verejnosť, kto je obvinený ako strelec, vodič, sprostredkovateľ, zadávateľka. Hlavný objednávateľ nie je ešte stále známy, ale keď ho polícia obviní, médiá by mali uverejniť jeho celé meno.

Ľubomír Lintner

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *