Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Slušnosť a dávanie po papuli!

Očami Luba Lintnera

Slušnosť a dávanie po papuli!

Lubo Lintner
Zdieľať
Štandarda prezidenta Slovenskej republiky Zdroj: wikipedia.org

V kontexte udalostí predchádzajúcich dní by sa dalo konštatovať, že spôsob politiky predvádzaný Robertom Ficom dostal spakruky po papuli! Uznávam, že hodnotenie historického zápisu, ktorý dosiahla Z. Čaputová svojím zvolením za prezidentku Slovenska, by sa malo začať slušnejšou formuláciou. Veď ona sama napokon počas celej kampane preukazovala, že jedným z jej cieľov vo vrcholnej ústavnej funkcii je slušná komunikácia. Politika v jej karpatskom variante je neslušná už dlhé obdobie. „Veľmi výrazne dostal liberalizmus po papuli,“ vyhlásil predseda SMER-SD na margo prijatia dôchodkového stropu a zastavenia procesu ratifikácie  Istanbulského dohovoru (oficiálne Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu) iba pár hodín pred začiatkom hlasovania v druhom kole prezidentských volieb. R. Fico vo svoje rétorike  klesol na úroveň krčmového chlapíka (výraz „po papuli“ použil na tlačovej konferencii dva razy a jedenkrát slovo „facka“), a tak jeho konanie si pri hodnotení udalostí vyžaduje primeraný slovník. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa s hrubým slovníkom R. Fica deň pred finálovým hlasovaním, kto z dvojice Z. Čaputová – M. Šefčovič bude v najvyššej ústavnej funkcii, vyrovnali spravodajské relácie štyroch celoplošných televízií. Markíza bola jedinou televíziou, ktorá v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny odvysielala citovanú vetu. TA3 vo svojich Hlavných správach odvysielala miernejší variant so slovom „facka“. V spravodajskej relácii verejnoprávnej televízie Správy RTVS zaradili časť, v ktorej R. Fico zdôrazňoval, že bude nutné zo Zákona o rodine zaradiť do Ústavy pasáž, ktorá by neumožnila adopciu detí pármi rovnakého pohlavia. V Novinách TV JOJ nechali vyjadrenia R. Fica úplne bokom a tému spracovali iba prostredníctvom vyjadrení poslancov.

Slušnosť a konflikt

Dá sa konštatovať, že Z. Čaputová svojím prístupom, založenom na otvorenosti a úprimnosti úplne rozbúrala stereotypy politického marketingu, ktoré boli doteraz platné v kampaniach na Slovensku. Podľa podpredsedu Progresívneho Slovenska M. Trubana ona sama odmietla odporúčania stratégov, že má byť v prejave dravšia a k citlivým témam sa nemá vyjadrovať úprimne. „Každým takýmto vyjadrením si odrežete kus končatiny a vykrvácate,“ uviedol M. Truban v debate Denníka N po prvom kole volieb o tom, čo sa ich spindoktori snažili naučiť o prílišnej úprimnosti. Naproti tomu tím M. Šefčoviča vsadil tradične na konflikt v presvedčení, že práve ten môže na Slovensku priniesť potrebný voličský zisk  Ukázalo sa to v slovách kandidáta SMER-SD hneď v prvú volebnú noc. Bojovým poľom sa mali stať migranti a problematika komunity LGBTI. Celá stratégia sa však veľmi jasne ukázala ešte pred prvým kolom pri téme amnestie vo vzťahu k súčasnému prezidentovi A. Kiskovi. Úplne hypotetickú možnosť vniesla do verejného priestoru šéfredaktorka Hospodárskych novín M. Šimková v rámci debaty s vybranými prezidentskými kandidátmi na HN klube. „Pristupovala by som k posúdeniu takejto žiadosti rovnako ako k žiadosti ktoréhokoľvek každého iného občana. To, že by bol v tom čase bývalým politikom, by nebolo ani diskvalifikujúce, ani preferujúce kritérium,“ uviedla jasne Z. Čaputová. Neviem, v ktorej hlave spindoktorského tímu M. Šefčoviča sa zrodil nápad, že táto jednoznačná odpoveď sa v kontexte verejne vyjadrenej podpory od A. Kisku pre Z. Čaputovú dá využiť na vyslanie signálu, že existuje medzi nimi dohoda. „Pýtam sa preto, čo sa deje? Ide o akúsi politickú dohodu? Ja ťa podporím vo voľbách a ty mi udelíš milosť?“ vyjadril sa M. Šefčovič na rýchlo zvolanej tlačovej konferencii a dodal, že podobné konanie narúša transparentnosť kampane. Zároveň vyhlásil, že v prípade, ak mu voliči vyjadria dôveru, žiadnemu politikovi milosť neudelí. „Zásadu ‚padni komu padni‘ považujem za dôležitú a musí byť v tomto prípade svätá,“ dodal. Nepovedal nič iné, ako uviedla Z. Čaputová, ale vo verejnom priestore bol konflikt, na ktorý vsadil spindoktorský tím kandidáta SMER-SD.

Vo vleku spindoktorského tímu

Ako reagovali televízie? TA3, RTVS a TV JOJ vyjadrenia kandidáta SMER-SD do vysielania nezaradili. Spravodajský spot odvysielala iba Markíza vo svojich Televíznych novinách. Priestor popri M. Šefčovičovi dostala aj Z. Čaputová. Na prvé vnímanie vyváženosť bola dodržaná, ale keďže bolo obdobie kampane vyvstáva otázka: Čo ostatní kandidáti a ich postoj k udeleniu milosti politikom? Téma potom už začala žiť vlastným životom. Na druhý deň sa k tomu vyjadril A. Kiska vo videu cez svoj facebookový profil. „Nebudem žiadať o milosť, ani dnes, ani zajtra, ani nikdy,“ boli jeho slová, pričom na adresu M. Šefčoviča podotkol, že by mal zvážiť spôsob svojho vystupovania, lebo si pokazí vysoké renomé bruselského diplomata. Správy RTVS a Hlavné správy TA3 rovnako ako deň predtým nechali tému bez povšimnutia. V Televíznych novinách Markízy bol krátky synchrón z prezidentovho videa.  V Novinách TV JOJ zaradili časovo dlhší spot, v ktorom popri M. Šefčovičovi a Z. Čaputovej, zaradili aj A. Kisku a priestor vyjadriť sa k udeleniu milosti politikovi dostali aj zostávajúci kandidáti, okrem I. Zuzulu. Tretí deň sa rozhodol reagovať premiér P. Pellegrini, ktorý kritizoval A. Kisku, že znevážil eurokomisára a kandidáta na prezidenta M. Šefčoviča. Konflikt dvoch ústavných činiteľov bol zjavne pre televízne spravodajské redakcie už väčším problémom, hoci stále išlo iba o rozvíjanie umelo vyrobeného konfliktu, ktorého plán sa zrodil v tíme M. Šefčoviča. Hlavné správy TA3 zaradili krátke synchróny A. Kisku a P. Pellegriniho.  Televízne noviny Markízy k synchrónom obidvoch ústavných činiteľov pridali aj telefonát s politológom J. Marušiakom. V bloku zaradili aj vyjadrenie M. Šefčoviča po stretnutí s predstaviteľmi cirkví. „Som potvrdil, že pod pojmom manželstvo rozumiem manželstvo jedného muža a jednej ženy, presne tak, ako to stanovuje Ústava Slovenskej republiky,“ dostal priestor jeden z prezidentských kandidátov vysloviť sa k jednej z citlivých tém, ktorá v kampani rezonovala. Spravodajská redakcia v Markíze však v tomto prípade neukázala žiadnu snahu dať priestor k téme aj Z. Čaputovej a ďalším kandidátom. Prirodzene bola aj možnosť práve tento postoj konfrontovať s vyjadreniami M. Šefčoviča z Bruselu z pozície podpredsedu Európskej komisie k právam komunity LGBTI. Redakcia zostala úplne vo vleku predstáv spindoktorského tímu kandidáta.

Spindoktorské aktivity by mali zostať nepovšimnuté

Spravodajská redakcia vo verejnoprávnom médiu, ktorá dva dni odolala a umelú tému do vysielania nezaradila, už mala dilemu pri vzniknutej mediálnej prestrelke medzi dvomi ústavnými činiteľmi. Svedčí o tom formulácia otázky moderátora Ľuba Bajaníka. „Môžu mať takéto, nazvime ich podporné vyjadrenia informačnú hodnotu, relevanciu pre voličov, ako sa rozhodnúť? A pýtam sa aj za nás, za médiá, do akej miery im dávať priestor?“ pýtal sa v priamom vstupe M. Řádeka, politológa z Univerzity A. Dubčeka v Trenčíne. Pred vstupom boli vo vysielaní krátke synchróny prezidenta a predsedu vlády. Politológ reagoval iba všeobecne ku kampani, ale podstate otázky sa vyhol. Práve v tej otázke sa však skrývala pointa celého tohto príbehu, v ktorom na začiatku bola aktivita spindoktorského tímu M. Šefčoviča a na konci sa téma vysielala už vo všetkých televíziách. Hoci od začiatku bolo evidentné, že cieľom je dostať do verejného priestoru informáciu o Z. Čaputovej  a jej možnom udelení milosti A. Kiskovi.  Pritom išlo o úplné prekrútenie postoja Z. Čaputovej. V spravodajských redakciách štyroch celoplošných televízií, by si mali tohtoročnú prezidentskú kampaň a vlastné vysielanie analyzovať a pre budúcnosť pripraviť jasnejšie pravidlá, čo má dôležitú informačnú hodnotu a čo je iba propaganda v rámci kampane. Tí najväčší favoriti totiž spolupracujú s tímom mediálnych odborníkov, ktorí majú hlavný podiel na tom, aký charakter má kampaň kandidáta. Podľa môjho názoru by spomínaný typ spindoktorských aktivít mali v budúcnosti nechať spravodajské redakcie nepovšimnuté.

Autentickosť a pokrytectvo

Vo voľbách teda slávila úspech autentickosť Z. Čaputovej. Jej protikandidát M. Šefčovič sa síce celý čas snažil dištancovať od SMER-SD, ale tak ako podotkol europoslanec E. Kukan, stal sa postupne hovorcom straníckych tém. A už vôbec sa mu nepodarilo dištancovať od spôsobov lídra strany, ktorý slušnosť v politike prestal uznávať už dávno a jeho štýl, popri násilných prvkoch, má v sebe prvky pokrytectva. Keď sa vrátim k dianiu v parlamente v dňoch pred druhým kolom volieb, tak priebeh bol úplne na mieru ušitý na podporu M. Šefčoviča. Na politickú účelovosť prijatia uznesenia o Istanbulskom dohovore upozornila v Novinách TV JOJ aj poslankyňa S. Petrík zo strany SPOLU: „Dohodli sa preto, lebo je to politický zámer tesne pred prezidentskými voľbami.“ V súvislosti s prerokovávaním Istanbulského dohovoru išlo jednoznačne o politické pokrytectvo, ale v prípade predsedu SMER-SD to má aj osobnostný rozmer. Aktuálne začal zdôrazňovať tradičné hodnoty rodiny, na ktorých je podľa neho postavená spoločnosť na Slovensku, ale on sám svojím životom preukazuje opak. Kamery a fotoaparáty ho viac zachytávali na oficiálnych stretnutiach s jeho asistentkou M. Troškovou ako s jeho oficiálnou manželkou Svetlanou. Ale to je také obvyklé pre slovenských politikov aj v širšom kontexte odvolávať sa na kresťanské hodnoty, ale zároveň hovoriť, že správať sa hriešne je vraj ľudské, s odôvodnením, že ich hriechy odtrpel Kristus na kríži a napokon kresťanský prístup k životu umožňuje aj po hriechu sa z neho vyspovedať. Navyše tu po informáciách z benátskej prokuratúry ostáva na stole talianska stopa na Úrade vlády, pretože M. Trošková, asistentka R. Fica (oficiálne hlavná štátna radkyňa) udržiavala aktívny telefonický kontakt s A. Vadalom, ktorý je v Taliansku vyšetrovaný z drogovej činnosti a na Slovensku so zneužívania európskych dotácií.

Vystúpiť na pódium nebolo najšťastnejšie

Ako závan čerstvého vánku do nedýchateľnej spary slovenskej politiky sa objavila právnička a aktivistka Z. Čaputová v zostave kandidátov pred prezidentskými voľbami. Priznávam sa k tomu, že aj v čase jej stúpajúcich preferencií som osobne bol dosť skeptik v možnosti jej presadenia sa v druhom kole s niekým z mužských súperov. Proti nej totiž pôsobilo na Slovensku pretrvávajúce patriarchálne vedomie („Žena patrí do kuchyne“, zaznel hlas muža v jednej reportáži televízie Markiza v deň oznámenia výsledkov) a aj človečenské vnímanie prístupu k hodnotám života tiež nenachádzalo príliš porozumenie v slovenskom prostredí.  A k tomu antikampane všetkých možných variantov, v ktorých sa zneužívala už klasická agenda migrácie alebo pre ohrozenie tradičnej spoločnosti sa prehnane zdôrazňovala existencia párov rovnakého pohlavia. To všetko nedávalo príliš predpoklad Z. Čaputovej pre celkový úspech. Základ pre zlom a napokon aj  pre úspešný záver vo voľbách vytvoril R. Mistrík krokom na Slovensku doteraz nevídaným, vzdaním sa svojej pozície v jej prospech. Pritom v čase rozhodnutia on sám, aj keď voči Z. Čaputovej preferenčne v prieskumoch zaostával, v porovnaní s ostatnými kandidátmi bol naďalej v špičke možných úspešných adeptov. Ak sa mal niekto vo volebnej noci objaviť na pódiu vedľa úspešnej kandidátky, tak to mal byť práve R. Mistrík a nie lídri Progresívneho Slovenska a SPOLU I. Štefunko a M. Beblavý. K dobru M. Belavého treba poznamenať, že si svoj chybný krok uvedomil a na druhý deň sa zato ospravedlnil, I. Štefunko sa rozhodol, že už nebude predsedom strany. Obidvaja si veľmi rýchlo uvedomili, že predvedený spôsob snahy o prevzatie úspechu jednotlivca nie je práve tým najšťastnejším v slovenských pomeroch výrazného sklamania z politiky. Veď už minuloročné komunálne voľby ukázali, že občania skôr inklinujú pri výbere k jednotlivcom, ale aj viacčlenným skupinám, v ktorých ľudia neboli príliš spájaní s činnosťou politických strán. V prípade Z. Čaputovej dostatočná časť verejnosti akceptovala jej životný príbeh, v ktorom prejavila pokojnú sebaistotu, otvorenosť, citlivosť a pritom dostatočnú hrdosť a odvahu.

Návrat slušnosti do politiky

Slovensko bude mať prvý raz v histórii v najvyššej ústavnej funkcii ženu a v súčasnosti sa tak stane dvanástou krajinou na svete s úradujúcou prezidentkou. V Európe bude mať Z. Čaputová kolegyne v Litve, Estónsku, Chorvátsku a Malte. Zásluhou soboty 30. marca a jeho výsledku sa naša krajina dostala na webové stránky a prvé strany veľkých svetových denníkov. Britské noviny Financial Times vidia úspešnosť cesty Z. Čaputovej v dramatickej zmene slovenskej politiky po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej. „Jej výrazné víťazstvo predstavuje zriedkavý úspech liberálnych síl v strednej Európe,“ konštatuje sa v článku. Autor spravodajstva si všimol aj spôsob volebnej kampane eurokomisára M. Šefčoviča, ktorý neuspel so svojou snahou ukázať protikandidátku pre jej liberálne hodnoty ako zabijaka katolíckeho Slovenska. „Nepomohla mu ani snaha nacionalistických politikov, ktorí deň pred voľbami odmietli ratifikáciu Istanbulského dohovoru, čo sa vnímalo ako snaha zmobilizovať konzervatívnych voličov,“ konštatuje sa vo Financial Times. Autori článku v New York Times si všimli, že víťazka volieb bola úspešná s agendou návratu slušnosti do politiky, pokiaľ jej oponenti vsadili na klasickú argumentáciu – migranti sú vlastne znásilňovači a ľudia s inou sexuálnou orientáciou ohrozením tradičnej rodiny. Pritom nechýbali ani rozličné konšpiračné teórie a antisemitské útoky.

Spochybňovanie mandátu je argumentačné zúfalstvo

Úspech Z. Čaputovej v kontexte diania a politických trendov v okolitých krajinách strednej Európy zapôsobil naozaj ako čerstvý vánok do nedýchateľnej spary. Za novou prezidentkou je silný príbeh aktivistky, ktorá dokázala zvládnuť ťažký boj s oligarchicko-politicko-korupčnou pavučinou súvisiacou so skládkou v Pezinku. „Pamätám si pocity bezmocnosti, keď som stála proti veľkej presile, či už mocenskej, finančnej, alebo prepojenej podnikateľskej a štátnej moci. Bolo to ťažké a niekedy som nevedela, ako ďalej, ale nikdy som neuvažovala nad tým, že by som mohla byť radšej niekde v „klídku“ a robiť za viac peňazí,“ poznamenala pred časom v rozhovore pre portál Heroes na margo svojho 14 rokov trvajúceho boja okolo skládky. Aj jej zásluhou sa menila európska legislatíva, ktorá sa týka životného prostredia. Celá táto jej aktivita bola v roku 2016 ocenená prestížnou Goldmanovou cenou, ktorej sa hovorí environmentálny Oscar. Spochybňovať silu jej mandátu historicky najnižšou účasťou voličov, alebo aj najnižším počtom získaných hlasov, je iba argumentačným zúfalstvom. Čo by sa potom malo hovoriť o našich europoslancoch, korí pri voľbách pred piatimi rokmi získali mandáty iba pri účasti niečo málo nad 13 percent? Alebo, čo potom mandát strany SMER-SD, ktorú pred tromi rokmi volilo niečo nad 730 tisíc ľudí, teda asi 320 tisíc menej ako Z. Čaputovú? V prípade SNS to bolo menej asi o 800 tisíc hlasov, zisk Most-Híd bol nižší o takmer 900 tisíc hlasov. I. Gašparovič pri svojom prvom zvolení za prezidenta v roku 2004 získal iba o 23 tisíc hlasov viac.

Malý krok pre Slovensko

Parafrázujúc Armstrongov výrok po vystúpeni na Mesiac, dalo by sa v súvislosti zo zvolením Z. Čaputovej za prezidentku konštatovať, že je to veľký krok pre ňu samotnú, ale iba malý krok pre Slovensko k zmene výkonu politickej moci. Tento aspekt si všimol vo svojom hodnotiacom komentári šéfredaktor českého týždenníka Respekt E. Tabery. Podľa neho po oslavách tábora, ktorý má plné zuby Fica, sa veľmi skoro objaví praktická otázka: Kto politicky porazí Fica a ďalších? „Súboj o parlament dostane po prezidentských voľbách novú dynamiku, a tu nie je rozhodnuté vôbec nič,“ pripomína autor, pričom zdôrazňuje, že nový politický zápas sa práve začína. A to je naozaj podstata budúceho diania na Slovensku. Výsledky prvého kola prezidentských volieb totiž ukázali veľmi rizikové rozloženie politických preferencií voličov. Treba mať na pamäti, že v spoločnosti existuje veľká požiadavka na zmenu výkonu politickej moci, ale ak by sa mali naplniť predstavy Š. Harabina, M. Kotlebu, či M. Krajniaka, Slovensko by sa odklonilo od hodnôt, na ktorých svoju úspešnú kandidatúru postavila Z. Čaputová. Spomínaní traja kandidáti pritom na seba naviazali v prvom kole viac ako 590 tisíc voličov. Samotný M. Kotleba získal 223 tisíc hlasov, čo je viac, ako mala jeho ĽSNS v parlamentných voľbách v marci 2016. Pri tendenciách, ktoré sa v súčasnosti v najsilnejšej vládnej strane SMER-SD a jej osvedčeného partnera SNS prejavujú ako snaha pod kepienkom zachovania stability vlastne udržať mocenské status quo, čo znamená neskrývané konanie v prospech „našich“, opozíciu čaká náročná úloha. Pre úspech v rokovaniach o zostavení novej vlády bude dôležité, aby najvyšší zisk hlasov voličov mal subjekt, ktorý bude mať v programe jasný cieľ dosiahnuť zmenu štýlu vládnutia. Situácia sa môže vyvíjať aj tak, že strany, ktorých cieľom bude vystriedať strany súčasnej vládnej koalície, budú musieť pre naplnenie cieľa zvažovať podobné riešenie, ako bolo v roku 1998 vytvorenie SDK v súboji proti V. Mečiarovi. Po parlamentných voľbách môže zohrať dôležitú úlohu aj nová prezidentka.  V predvolebných diskusiách sa v tom zmysle u Z. Čaputovej prejavila menšia politická skúsenosť súhlasnými odpoveďami, že bude po parlamentných voľbách konať v zmysle doterajšej zvyklosti a poverí zostavením vlády automaticky víťaza volieb. Ústava však poskytuje hlave štátu po voľbách oveľa širší priestor a pred odovzdaním poverenia na zostavenie vlády sú otvorené možnosti na rokovania s lídrami politických strán. Ak chce totiž Z. Čaputová naplniť svoje predstavy o zmene štýlu politiky, tak by v maximálnej miere mala využiť ústavný priestor aj pri vzniku takého nového vládneho zoskupenia, ktoré vytvorí predpoklady pre splnenie spomínaných predstáv

Skôr, či neskôr konfrontácia s uplatňovaním moci

Vo svojom prvom vystúpení počas volebnej noci zdôraznila radosť z toho, že víťazstvo dosiahla spôsobom, o ktorom sa pochybovalo, či môže fungovať. „Že sa dá ísť do politického boja s vlastným názorom, že sa dá nepodľahnúť populizmu, že sa dá hovoriť pravdu, že sa dá zaujať a získať dôveru aj bez agresívneho slovníka a podpásových osobných útokov,“ boli jej slová v bratislavskej Starej tržnici pred priaznivcami a televíznymi kamerami. Nepochybne ten jej spôsob je v stredoeurópskom regióne svetlým zjavom. Bude však veľmi ťažké presadiť ho až na úroveň vládnej politiky v kontexte súčasného domáceho diania a vývoja v okolitých krajinách. Maďarský premiér V. Orbán už v júli 2014 na letnom tábore členov vládnej strany Fidesz v rumunskom kúpeľnom mestečku Băile Tușnad vyhlásil, že sa éra liberálnej demokracie končí a pre Maďarsko požaduje nový a neliberálny demokratický poriadok. „Liberálno-demokratický štát sa ukázal ako neživotaschopný projekt. Maďarsko musí prestať so slepým nasledovaním západných systémov, ak sa chce vyhnúť pádu,“ zdôraznil pred viac ako štyrmi rokmi V. Orbán. Vyhnúť sa pádu však v prevedení maďarského premiéra a jeho strany Fidesz  v ďalších rokoch znamenalo obmedzovanie pozície a úlohy liberálnych médií a inštitúcií, ktoré sú kritické k moci. A tieto tendencie sú znateľné aj na Slovensku. Skôr, či neskôr bude Z. Čaputová konfrontovaná so spôsobom robenia domácej politiky, v ktorej nie je problém predsedu najsilnejšej vládnej strany uplatňovaním moci dávať po papuli a rozdávať facky, a vtedy sa ukáže, aká je jej vnútorná sila z pozície svojej novej funkcie pomôcť zmeniť doteraz zabehaný stav karpatského korupčného variantu demokracie. Lebo ak v rozhovore pre Denník N naznačuje zmier so stranou SMER-SD, musí si zároveň odpovedať na otázku, či sa dá urobiť zmier so zlodejstvom a klamstvom, čo charakterizuje obdobie vlády tejto strany.

Ľubomír Lintner

 

Tags:

Možno sa vám bude páčiť

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *