Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Prezidentské voľby: Kto to myslí úprimne?

Očami Luba Lintnera

Prezidentské voľby: Kto to myslí úprimne?

Lubo Lintner
Zdieľať
Ariadnina niť Maria Zharkova Zdroj: Ivana Jelemenská

S istým nadhľadom by sa na výsledky prvého kola prezidentských volieb dalo použiť aj to Kozinovo zvolanie z Jiráskových Psohlavcov o súde do roka a do dňa… Vlani 15. marca odovzdal R. Fico do rúk prezidenta A. Kisku uznesenie o svojej rezignácii a tým aj o demisii celej vlády. Bolo to po protestoch na námestiach slovenských miest, ktoré boli jednak dôsledkom vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a jednak neschopnosti politikov vládnej koalície vyvodiť včas politickú zodpovednosť na pozícii ministra vnútra a šéfa Policajného zboru. Množstvo zúčastnených ľudí pripomenulo novembrové dni roku 1989. Dominujúcim volaním nespokojných občanov bola slušnosť a spravodlivosť v politike. Práve so snahou o naplnenie spomínaných predstáv sa po roku a jednom dni v hlasovaní voličov stala Zuzana Čaputová jasnou víťazkou prvého kola v súboji trinástich kandidátov o najvyššiu ústavnú funkciu. Jej súperom bude podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý sa kandidátom stal na základe podpisov 47 poslancov najsilnejšej vládnej strany SMER-SD.

Účel svätí prostriedky

Ak si dáme otázku, čo sa skrýva za tým výrazným rozdielom v číselných výsledkoch dvoch najúspešnejších kandidátov (40,57%  – 870 415 hlasov verzus 18,66% – 400 379), tak jednoznačnou odpoveďou je moment, ako voliči vnímali ich autentickosť. Na vyjadreniach M. Šefčoviča je príliš cítiť, že mu je cudzí slovník, ktorý mu pre volebnú kampaň v slovenskom prostredí nanútili spindoktori jeho tímu. Z jeho prejavu v domácom prostredí sa dá vnímať zviazanosť, oproti tomu, ako slobodne mohol hovoriť z pozície podpredsedu Európskej komisie v Bruseli. „Určite nemôžeme podporovať ďalší krok k registrovaným partnerstvám,“ memoruje teraz pred televíznymi kamerami. „Je potrebné, aby pokračovala na Slovensku diskusia o tom, akým spôsobom nájsť praktické riešenie na spolužitie osôb rovnakého pohlavia v spoločnej domácnosti, lebo sú to praktické problémy, ktoré je potrebné riešiť,“ konštatoval ako eurokomisár v období, keď na Slovensku vrcholila kampaň okolo referenda o ochrane tzv. tradičnej rodiny. Ale aj z ďalších opakujúcich sa floskúl o preciťovanom a praktizujúcom kresťanstve od detských rokov, cez zdôrazňovanie sociálnych výhod, v ktorých dominujú vlaky a obedy zadarmo, cez odmietanie ústretového postoja pri riešení migrácie, hoci ako podpredseda Európskej komisie bol súčasťou plánov o kvótach alebo solidárnom prerozdeľovacom mechanizme, až po slová o príchode nových fabrík a vzniku nových pracovných miest v období, keď ekonómovia upozorňujú na reálnosť novej krízy, príliš trčí namemorovaná rétorika a nie reč úprimného vnútorného uvažovania. Nad takou zmenou rétoriky o 180 stupňov musia krútiť hlavou partneri v stranách európskych socialistov, ktorí sú po celom kontinente známi práve presadzovaním práv sexuálnych menšín. Pritom počas celého obdobia pred prvým kolom volieb prezidenta M. Šefčovič ani jedným slovom nespomenul, že slovenská politika stojí pred situáciou potreby vyvodiť zodpovednosť za stav, v ktorom sa táto spoločnosť ocitla. V štábe kandidáta SMER-SD postupujú presne v zmysle slov predsedu strany, ktoré odzneli 10. decembra 2018 v záverečnej časti cyklu RTVS Expremiéri, venovanej práve R. Ficovi. Na otázku, či účel svätí prostriedky zaznela bez váhania odpoveď: „V praktickom živote áno.“

K čomu je vám sloboda

Šefčovičova zmenená rétorika ukazuje, že z bruselského diplomata s vysokým renomé sa v slovenských politických podmienkach rýchlo stal oportunistom, schopným hovoriť úplne inak ako v útrobách bruselského sídla Európskej komisie. Veľmi rýchlo po oznámení výsledkov prvého kola sa v jeho vyjadreniach objavili postoje, ktoré pred tým používal kandidát extrémizmu M. Kotleba. Ten v súvislosti so Z. Čaputovou v predvolebnej debate v televízii Markíza zdôrazňoval hrozbu ultraliberálov, vo variante M. Šefčoviča to pred kamerami RTVS bolo odmietanie superliberálnej agendy. „Keby premena z európskeho diplomata na slovenského xenofóba bola len osobnou tragédiou pána Šefčoviča, nemuseli by sme ho ľutovať, vybral si sám. Lenže jeho premena je tragédiou pre celú krajinu, lebo nasledujúce dva týždne budeme sledovať pokus o fašizáciu spoločnosti kultivovanejším spôsobom,“ poznamenal M. Šimečka v komentári pre Denník N k najnovšej verbálnej premene kandidáta SMER-SD M. Šefčoviča. Jeho rétorická politická recitácia vlastne obnažila mentálne nastavenie politikov najsilnejšej vládnej strany a pripomenula mi príbeh spred parlamentných volieb v marci 2016. Týkalo sa to poslankyne M. Janíkovej. Na stretnutí s českými poslancami z výboru pre sociálnu politiku podľa svedectva podpredsedníčky TOP 09 M. Adamovej, ktorá dialóg popísala na svojom facebookovom profile, poslankyňa SMER-SD uviedla, že by sa chcela inšpirovať v Bielorusku. Na otázku, prečo je práve táto krajina pre ňu inšpirujúca poznamenala: „No ale bolo čisto na uliciach, že? A tá nezamestnanosť! 1 %! To je predsa úžasné.“ Na poznámku českej poslankyne, či jej nechýba v tej krajine sloboda, z úst tej slovenskej vyhŕklo: „K čomu je vám sloboda!“

Hriech alebo báječný symbol?

Oproti opakujúcim sa naučeným spindoktorským formuláciám, ktoré používa M. Šefčovič,  oveľa uveriteľnejšie vyznievajú slová Z. Čaputovej.  Otvorene hovorí aj k citlivej téme komunity LGBTI. „Nie je to agenda, s ktorou  ja idem vo svojom volebnom programe. Vnímam citlivosť týchto tém a zmena je možná len na základe spoločenskej dohody. Je veľmi úzkoprsé vnímanie, že kresťanské hodnoty sa vylučujú s liberálnymi hodnotami,“ reagovala úspešná kandidátka v prvej debate so svojím súperom vo vysielaní RTVS. Pripomenula, že podporu jej vyjadrili aj viacerí kňazi a podľa jej zistení medzi tou viac ako osemsto tisícovkou voličov je množstvo veriacich. Ten ich postoj treba naozaj oceniť, pretože sa dokázali vymaniť aj spod vyhrážania sa jedného z vysokých predstaviteľov katolíckej cirkvi, trnavského arcibiskupa J. Oroscha. „Propagovať kandidátku za takto ultraliberálnu stranu za prezidentku je ťažkým hriechom. Bratia a sestry, musím povedať, že ja, ako trnavský arcibiskup, ktorý vedie toto stádo aj v tom Kristovom slova zmysle… toto nie je správna cesta. Touto cestou my vedieme našich veriacich do slepej uličky, do katastrofy,“ boli jeho slová v homílii pár dní pred prvým kolom volieb. Podľa českého kňaza a teológa T. Halíka taký útok kňaza ukazuje, že nemá atribút duchovného človeka. „Tam som mal pocit funkcionára, ideológa a ja som s ňou teraz hovoril, ako sa díva na hodnoty – a potvrdilo sa mi to, že to je spirituálny človek. To je ďaleko dôležitejšie, než či bol alebo nebol birmovaný. Ak ten dnešný svet je vyhladovaný po takých ľuďoch, ktorí svetu prinášajú novú kvalitu, práve tú morálno-spirituálnu kvalitu medzi profesionálnych politikov. A toto prináša pani Zuzana, môže byť takým báječným symbolom Slovenska,“ konštatoval v rozhovore Pod lampou pre .týždeň. Z. Čaputová je prirodzene pre súčasnú vládnu moc nepríjemná, pretože otvorene pomenúva aktuálne dianie. Podľa nej sa vládna moc po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej otriasla a prešla do ofenzívy. Ataky smerujú voči mimovládnym organizáciám a novinárom. Lebo spochybniť ich autoritu a motiváciu znamená pohodlnejšie vládnutie pre tých, ktorí moc zneužívajú. Ani v minulom roku spravodlivosť nebolo cítiť tam, kde sa diala krivda. Keď ľuďom na východe brali pôdu, keď šikanovali vedcov alebo keď plagiátorstvo ostalo bez povšimnutia kompetentných. To sú postoje Z. Čaputovej.

Nehybnosť v spôsobe výkonu moci

Jej súper sa počas celej predvolebnej kampane k uvedeným skutočnostiam nevyjadril. Aj tým jasne prejavil, že nie je nezávislý kandidát, hoci to novinárom stále pripomína. Je jednoznačným kandidátom SMER-SD a tým, že sa od spôsobu politiky strany nedištancoval, preberá na seba spoluzodpovednosť za stav spoločnosti. Jeho zdôrazňovanie, že chce občanov Slovenska spájať je ďalším z formálnych hesiel, pretože nechce prijať signál, ktorý vyplynul z výsledkov prvého kola prezidentských volieb. Hovorí síce, že vníma volanie po zmene, ale tú vidí iba v upokojení situácie. Je to však politické uvažovanie, ktoré sociológ M. Vašečka v rozhovore pre Denník N nazval „treťou silou“. Ide o tú, pre ktorú je hlavným dôvodom podnikanie v politike a volá po hodnote pre ňu najväčšej – stabilite, ktorú chápe ako nehybnosť v spôsobe výkonu moci. Z. Čaputová vidí zmenu v slušnosti a spravodlivosti, ale nie v zmysle „náš človek“, nie v zmysle „skutok sa nestal“, ale v zmysle pohľadu na realitu, aká v skutočnosti je. Túto predstavu zmeny akceptovali dve pätiny z tých, ktorí prišli do volebných miestností. Ďalšia tretina voličov (Š. Harabin + M. Kotleba + M. Krajniak + E. Chmelár + M. Daňo) chce tiež zmenu, ale charakter tej zmeny má veľmi rozdielne podoby, z väčšiny vyplývajú obavy pre ohrozenie demokratického vývoja v spoločnosti. A potom je tu skupina kresťanov (F. Mikloško), ktorým na jednej strane neprekáža postoj biskupa J. Oroscha, ale rozvrat vidia v slobode uvažovania o živote človeka. Slabý zisk B. Bugára, ktorého akceptovalo menej voličov maďarskej národnosti, ako pred piatimi rokmi G. Bárdosa, kandidáta SMK, súperiacej politickej strany pre MOST-Híd, je viac signálom pre politické vrstvenie v maďarskej menšine, ale nie ohrozením pre celú krajinu.

Dôležitosť toho, kto bude v Prezidentskom paláci

Takmer pätine voličov (M. Šefčovič) vyhovuje to, čo momentálne existuje. Neprekáža im, že politická moc umožnila vytvoriť oligarchicko-partokraticko-korupčný systém, v ktorom na konci reťazca Slovensko zažilo vraždu novinára. To stŕpnutie v tábore SMER-SD, s čoraz výraznejšími prejavmi typu predsedu Výboru pre európske záležitosti Ľ. Blahu, je však zároveň desivé. Ak by sme zisky niektorých politikov premenili na zisky politických strán v budúcich parlamentných voľbách, vyvolá to viac otáznikov z možných koaličných vládnych riešení. Osobitným signálom je celková účasť občanov v prvom kole. Bola síce vyššia ako v prezidentských voľbách pred piatimi rokmi, ale stále to bola viac ako polovica, ktorá voliť neprišla. Ukázala tým ľahostajnosť k spôsobu výkonu moci. Vo voľbách nešlo iba o samotnú osobu budúceho prezidenta. Dôležitosť toho, kto bude v Prezidentskom paláci sa ukáže na budúci rok po parlamentných voľbách. Všetci doterajší prezidenti postupovali v zmysle ústavných zvyklostí a automaticky dali poverenie víťazovi volieb. Ústavný rámec však prezidentovi po voľbách umožňuje výraznejšiu aktivitu pri rokovaniach s lídrami politických strán o ich predstavách vytvorenia vlády. Doterajší prezidenti to nevyužívali, akurát minulý rok po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej  prezident A. Kiska. ukázal širšie možnosti konania najvyššieho ústavného činiteľa.

Paradox: Konfrontačnejší tón a upokojenie situácie

„Musíme byť pevní a musí nás byť oveľa viac. Využime preto túto chvíľu a skúsme spoločne dodať odvahu tým, ktorí tu nie sú. Myslím všetkých slušných ľudí, ktorí rovnako ako my cítia, že niečo tu nie je v poriadku,“ vyzývala ľudí minulý rok 16. marca na bratislavskom námestí herečka Z. Kronerová. Tí, čo cítia, že na Slovensku nie je niečo v poriadku, to prejavili podporou Z. Čaputovej. Získala teraz dva razy viac voličov ako M. Šefčovič, ale pre celkový úspech bude potrebovať ešte aspoň tretinu hlasov z toho počtu, čo má teraz. Bude musieť myslieť na mobilizáciu ďalších z tých, čo v prvom kole ostali doma. Otázkou zostáva, či sa voliči F. Mikloška viac nájdu v umelej predvolebnej kresťanskej náture M. Šefčoviča, alebo kresťanskej otvorenosti a úprimnosti Z. Čaputovej, ktorú ocenil aj T. Halík,  alebo už predtým emeritný arcibiskup R. Bezák. Na adresu kandidáta SMER-SD síce F. Mikloško vyhlásil, že mu nedôveruje („Tento človek nemá moju dôveru, aby vystupoval a uchádzal sa o môj hlas“), ale Z. Čaputovú nepodporil. Už prvé hodiny po oznámení výsledkov prvého kola M. Šefčovič v zostrenej rétorike ukázal, že spindoktori SMER-SD vsadili na konfrontačnejší tón. To vyznieva paradoxne s jeho vlastnými slovami, že ako prezident chce situáciu na Slovensku upokojiť. Je to jedna z viacerých mylných téz, ktorú presadzujú v najsilnejšej vládnej strane v snahe vymedziť sa kriticky voči súčasnému prezidentovi A. Kiskovi. Kto je vlastne zodpovedný v tejto spoločnosti za jej rozdelenie? Nespôsobili stav mysle voliča práve politické strany, v ktorých konkrétni ľudia svojím opakovaným konaním rozvíjali a upevňovali oligarchicko-partokraticko-korupčný systém? A volič ďalšou a ďalšou voľbou, veriac v zmenu, dostával od politikov opätovne facky. Presvedčoval sa totiž o čoraz výraznejšom budovaní systému iba v ich vlastný prospech a pre profit straníckeho pozadia.

Slušnosť chce volič najviac

Už okolnosti okolo postoja k hypotetickej možnosti riešenia žiadosti o milosť A. Kisku ukázali, že v štábe kandidáta SMER-SD sú schopní vyslovené slovo prevrátiť naruby. Teraz sa budú snažiť silou mocou zdôrazňovať pozitíva M. Šefčoviča  pri téme utečencov, registrovaných partnerstiev, či adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Bude zdôrazňovať jeho dlhoročný príklon k sociálnej tematike a najmä jeho kariéru profesionálneho diplomata a schopnosť z hodiny na hodinu si sadnúť za rokovací stôl s Trumpom, Putinom, či Si Ťin-pchingom. Nasledujúce dva týždne v prístupe a postojoch obidvoch finálových kandidátov ukážu, kto to so zmenou v štýle politického konania myslí úprimne. Novinár New York Times Marc Santora to vyjadril takto: „V politickej klíme, v ktorej je hlučnosť často odmeňovaná a vulgárnosť je považovaná za znak autenticity, sa ona držala viery, že slušnosť je to, čo volič chce najviac,“ napísal na adresu Z. Čaputovej. V tom prvom kole voliči dali jasnú prioritu jej prístupu. Môže to zmeniť v druhom kole prístup kandidáta SMER-SD?

Ľubomír Lintner

Tags:

Možno sa vám bude páčiť

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *