streda, 18. september 2019
15 °c
Bratislava
11 ° Thu
12 ° Fri
13 ° Sat
16 ° Sun

Voľby

[vc_row][vc_column][vc_empty_space][vc_column_text class=”first”]

    • Voľby do Európskeho parlamentu  25.5.2019

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Voľby do Európskeho parlamentu

Členské krajiny Európskej únie budú opäť po piatich rokoch môcť voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Európsky parlament vyhlásil v poradí už dvanáste voľby na 23.-26. mája. Slovensko sa zúčastní štvrtýkrát, voliť budeme v sobotu 25. mája. Oproti minulým voľbám sa nič nezmenilo. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov a má trvalý pobyt na Slovensku. Elektronická forma hlasovania zatiaľ nie je povolená.

Viac sa dočítate v priloženom článku

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Voľby - Graf eurovolby 1 - Voľby

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia. Ako a kto môže voliť?

Čas volieb do Európskeho parlamentu sa blíži. Už 25. mája si budeme aj my môcť zvoliť svojich zástupcov. Aké sú však možnosti voličov? Dá sa voliť elektronicky? Zo zahraničia?

Na stránke Ministerstva vnútra SR sa nachádzajú praktické informácie ohľadom volieb.

Voliť môže každý občan SR alebo občan iného členského štátu Európskej únie, ktorý v deň konania volieb dovŕšil 18 rokov a má trvalý pobyt na Slovensku. Voliť môže aj občan SR, ktorý dovŕšil v deň konania volieb 18 rokov, ale nemá  trvalý pobyt na Slovensku.

V prípade občana iného členského štátu EÚ, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku, je nutné najneskôr do 15. apríla podať v obci, v ktorej má občan trvalý pobyt, žiadosť a vyhlásenie. Ak občan požiada o zápis do zoznamu voličov v dvoch krajinách, hrozí mu pokuta vo výške 100 EUR.

V prípade, že sa volič v čase volieb nenachádza v obci, v ktorej má svoj trvalý pobyt, požiada osobne obec o vydanie hlasovacieho preukazu, ktorý ho oprávňuje voliť v ktoromkoľvek inom okrsku. Musí tak urobiť najneskôr do 24. mája. V prípade písomnej a elektronickej žiadosti je nutné požiadať o hlasovací preukaz najneskôr do 3. mája.

Občan SR, ktorý má trvalý pobyt v inom členskom štáte EÚ, môže voliť zástupcov do EP v krajine svojho trvalého pobytu. Môže si vybrať, či bude voliť kandidátov SR alebo krajiny, v ktorej má svoj trvalý pobyt. Každá krajina má vlastné podmienky a termíny na prípadné odovzdanie žiadostí.

Elektronická forma hlasovania na Slovensku nie je možná.

Volič sa po príchode do hlasovacej miestnosti musí preukázať občianskym preukazom, pobytovým dokladom alebo v prípade občanov s trvalým pobytom mimo SR cestovným dokladom. Volič vloží jeden z hlasovacích lístkov bez ďalšej úpravy do obálky, alebo na hlasovacom lístku môže zakrúžkovať maximálne 2 kandidátov.

Zdroj: https://www.minv.sk/?ep-info1

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Voľby do Európskeho parlamentu budeme môcť sledovať online

Európsky parlament prišiel s myšlienkou vytvoriť dynamickú a interaktívnu webovú stránku, na ktorej  bude môcť zaregistrovaný užívateľ sledovať priebeh volieb. Prvé testovanie bude už 25. apríla. Následne testy sa uskutočnia ešte 7. mája a 14. mája. Každý, kto sa chce zúčastniť testovania, musí odoslať žiadosť na adresu [email protected]. Stránka obsahuje výsledky minulých aj súčasných volieb, je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch. Stránka www.election-results.eu bude počas volebnej noci aktualizovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Stránka ponúka rôzne nástroje, ako napríklad nástroj pre porovnanie údajov jednotlivých volieb či kalkulačka väčšiny, ktorá na základe výsledkov volieb zostaví možné parlamentné koalície. Užívateľ získa informácie o predchádzajúcich voľbách, rôzne zaujímavosti, ako aj informácie o prieskumoch.

Zdroj:  https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20190405IPR35201/europsky-parlament-spusta-stranku-o-vysledkoch-europskych-volieb?fbclid=IwAR2oOfsk1Z4Ni62q1qUJ909saIAg-gyXhooh3UR_7gl1Net1C9YboVD9kLE

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Členstvo Slovenska v Európskej únii v číslach

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) budú na Slovensku 25. mája, v jednotlivých členských štátoch Európskej únie (EÚ) v termíne 23. – 26. mája. Pre Slovensko, ktoré vstúpilo do EÚ 1. mája 2004, to budú štvrté voľby do EP.
TASR prináša v tejto súvislosti pohľad na naše 15-ročné členstvo SR v EÚ v číslach.

Priame výhody

Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach po vstupe do EÚ. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii. V roku 2004, teda v čase vstupu SR do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57 % priemeru EÚ, v roku 2016 bol na úrovni 77 % európskeho priemeru.

HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, čo znamená, že sa životná úroveň v tomto období takmer zdvojnásobila.

Vstup do EÚ pomohol Slovensku prilákať zahraničné investície. Takmer 90 % priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.

Slováci môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí.

Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40.000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec.

Celkové investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov predstavujú v rokoch 2004 – 2020 na Slovensku sumu 29,5 miliardy eur.

Využívanie eurofondov v rokoch 2007 – 2013

V období rokov 2007 – 2013 vyčerpalo Slovensko z Európskych štrukturálnych fondov finančné prostriedky vo výške 11,25 miliardy eur. Medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania EÚ fondov.

Prehľad niektorých zrealizovaných projektov: Vybudovalo sa 155 kilometrov (km) diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovaných bolo 644 km ciest I. triedy, opravilo sa 1210 km regionálnych ciest II. a III. triedy.

Zmodernizovalo sa 80 km železníc, na Slovensku pribudlo 67 nových vlakov, v Bratislave 45 nových električiek a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu a v Košiciach začalo jazdiť 33 nových električiek.

Zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa 80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti.

Postavilo sa 24 priemyselných parkov, podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.

Vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd a 1673 km kanalizačnej infraštruktúry, zmodernizovaných bolo vyše 800 škôl, uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach, zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.

Využívanie eurofondov v rokoch 2014 – 2020

Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EU vo výške 15,5 miliárd eur plánujú podporiť niektoré z nasledovných aktivít z jednotlivých operačných programoch: Vybudovať sa má 104 km diaľnic a rýchlostných ciest a zrekonštruovať 111 km železničných tratí, zmodernizovať sa má 27 km električkových tratí i verejný prístav v Bratislave (v rámci programu Integrovaná infraštruktúra).

V rámci programu Integrovaný regionálny operačný program sa plánuje zrekonštruovať alebo zrenovovať 145 km ciest, vybudovať 14 km nových ciest, v mestskej a prímestskej doprave sa má nahradiť 108 autobusov, pribudne 146 nových úsekov cyklistických komunikácií. Zmodernizovať sa má 10 všeobecných nemocníc, ktoré to najviac potrebujú.

V rámci programu Životné prostredie sa má o 205.000 zvýšiť počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd, o 21.500 ton sa má zvýšiť kapacita na triedenie komunálnych odpadov o 330.000 ton sa zvýši kapacita na zhodnocovanie odpadov.

O 12.700 sa má zvýšiť počet obyvateľov využívajúcich opatrenia protipovodňovej ochrany, o 575 MW sa zvýši kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

V rámci programu Výskum a inovácie sa má podporiť 170 výskumných inštitúcií a 3200 podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malých a stredných podnikateľov.

V rámci programu Rozvoj vidieka sa má reštrukturalizovať alebo modernizovať 1850 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania. Pribudnúť má 399.000 ha poľnohospodárskej pôdy s  podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy.

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Prehľad volieb do Európskeho parlamentu

25. 5.2019 sa uskutočnia na Slovensku v poradí štvrté voľby do Európskeho parlamentu (EP). Je to jediný orgán Európskej únie (EÚ), ktorý si volia priamo občania. Voľby sa konajú každých päť rokov.
Prvé priame voľby do EP sa uskutočnili v júni 1979. Parlament nadobudol  v priebehu rokov na základe postupných zmien v európskych zmluvách značné legislatívne a rozpočtové právomoci. EP má stále sídlo v Štrasburgu, ale rokovania poslancov sa uskutočňujú aj v Bruseli. Tretím sídlom je Luxemburg, kde sa nachádza sekretariát EP.
Obdobie pred priamymi voľbami

1952 – vznik ESUO
Od vzniku Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v roku 1952 bolo predchodcom Európskeho parlamentu Zhromaždenie ESUO. Tvorilo ho 78 zástupcov zo šiestich zakladajúcich krajín, teda z Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Belgicka a Luxemburska. Voľba zástupcov do Zhromaždenia ESUO nebola na rozdiel od súčasnosti priama, ale delegáti (zástupcovia krajín) boli do Zhromaždenia ESUO nominovaní z poslancov národných parlamentov. Po prvý raz sa zišli 10. septembra 1952 v Štrasburgu.

1958 – vznik EHS
Šesť štátov podpísalo 25. marca 1957 Rímske zmluvy, čím položili základy Európy tak, ako ju poznáme dnes. Účinnosť nadobudli 1. januára 1958. Tieto zmluvy sa označujú aj ako rodný list Európskej únie. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko vytvorili v Ríme Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Súčasne vzniklo Zhromaždenie európskych spoločenstiev. Jeho 142 členov nominovali národné parlamenty. Tak sa zrodil skutočný predchodca Európskeho parlamentu. Zhromaždenie európskych spoločenstiev sa premenovalo 30. marca 1962 na Európsky parlament.

Voľby pred vstupom SR do EÚ

7. – 10. júna 1979
Konali sa historicky prvé priame voľby do EP, ktoré boli zároveň prvými spoločnými európskymi voľbami. Obyvatelia deviatich krajín, teda Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a Luxemburska si volili v priamych voľbách 410 poslancov. Priemerná volebná účasť dosiahla 62 percent. Prvé zasadanie parlamentu sa uskutočnilo v novej polkruhovej budove Európskeho paláca v Štrasburgu 17. júla 1979. Od tohto roku sa konajú voľby do EP každých päť rokov.

14. – 17. júna 1984
Druhé priame voľby do EP sa uskutočnili v desiatich členských krajinách EHS. Priemerná volebná  účasť dosiahla 59 percent, keď bolo zvolených 434 poslancov EP.

15. – 18. júna 1989
V poradí tretie priame voľby do EP sa konali v 12 členských krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Celkovo bolo zvolených 518 europoslancov, pričom priemerná volebná účasť dosiahla 58,4 percenta.

9. – 12. júna 1994
Občania 12 členských krajín Európskej únie si zvolili 567 zástupcov do Európskeho parlamentu. Prvý raz sa mohlo aktívne aj pasívne volebné právo uplatniť v krajine pobytu. Priemerná volebná účasť dosiahla 56,7 percenta.

10. – 13. júna 1999
Obyvatelia 15 členských krajín EÚ si zvolili 626 poslancov nového EP. Volebná účasť dosiahla 49,5 percenta.

Voľby po vstupe SR do EÚ

10. – 13. júna 2004
Voľby do EP sa konali v 25 členských krajinách EÚ a po prvý raz sa na nich zúčastnilo aj Slovensko, ktoré si zvolilo 14 europoslancov. Priemerná volebná účasť v rámci Únie dosiahla 45,5 percenta, najnižšia bola na Slovensku (16,97 %). V novom EP zasadalo celkovo 732 poslancov.

4. – 7. júna 2009
Vo voľbách do EP dosiahla priemerná účasť občanov v rámci celej EÚ 43 percent. Slovensko zaznamenalo so 19,64 percentami opäť najnižšiu účasť spomedzi všetkých 27 členských štátov EÚ. V EP zasadlo 736 poslancov, z toho 13 zo Slovenska.

22. – 25. mája 2014
Občania 28 členských krajín EÚ si vo voľbách do EP zvolili 751 poslancov, 13 na Slovensku. Celková volebná účasť dosiahla v rámci EÚ 42,6 percenta. Slovensko sa umiestnilo na chvoste s rekordne nízkym počtom voličov 13,05 percenta. Išlo v histórii o prvé voľby, ktoré mali priamy vplyv na výber predsedu Európskej komisie – politické strany mohli totiž navrhnúť svojich kandidátov.

23. – 26. mája 2019
Voľby do EP sa budú na Slovensku konať v sobotu 25. mája. V prípade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ by mal počet kresiel v EP klesnúť z terajších 751 na 705. Rozdiel, predstavujúci 46 kresiel, sa zmrazí pre prípad rozširovania EÚ a zostávajúcich 27 miest sa prerozdelí medzi 14 členských krajín, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by tak malo získať o jedno kreslo viac, teda celkove by malo mať 14 kresiel europoslancov.

Zdroj:TASR/ www.europarl.europa.eu

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Zloženie Európskeho parlamentu podľa frakcií a štátov

V Európskom parlamente, pôsobí v súčasnosti 751 poslancov zvolených v 28 členských štátoch Európskej únie (EÚ). Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie piatich rokov. Každá krajina rozhoduje o tom, akou formou sa voľby do EP uskutočnia, musí sa však zaručiť rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Pri voľbách do EP platí zásada pomerného hlasovania. Predchádzajúce voľby do europarlamentu sa konali v máji 2014.
Kreslá v EP sa prideľujú podľa počtu obyvateľov každého členského štátu. Poslanci EP sú zoskupení do politických skupín (frakcií) podľa politickej, nie štátnej príslušnosti. Miesta europoslancom v EP sa počas plenárnych zasadnutí prideľujú na základe ich politickej príslušnosti, zľava doprava, po schválení predsedami skupín.
V súčasnosti je v EP osem politických skupín. Na vytvorenie politickej skupiny treba 25 poslancov a musí byť v nej zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov. Poslanci môžu byť členmi iba jednej politickej skupiny, uvádza portál Európskeho parlamentu. Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej politickej skupiny, sú nezaradení. Každá politická skupina sa stará o svoju vnútornú organizáciu tým, že vymenuje svojho predsedu (alebo dvoch spolupredsedov v prípade niektorých skupín), má predsedníctvo a sekretariát.
Pred každým hlasovaním v pléne skúmajú politické skupiny správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k nim pozmeňovacie návrhy. Žiaden poslanec nemôže byť nútený, aby hlasoval istým spôsobom. V EP momentálne pôsobia tieto skupiny:
– Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov, EPP-ED).
– Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D).
– Európski konzervatívci a reformisti (ECR).
– Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE).
– Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica (GUE/NGL).
– Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (Zelení/EFA).
– Európa slobody a priamej demokracie (EFDD).
– Skupina Európa národov a slobody (ENF).
– Nezaradení – poslanci, ktorí nie sú v žiadnej politickej skupine.
Podľa prerozdelenia kresiel podľa Lisabonskej zmluvy na roky 2009 – 2014, 2014 – 2019 mali jednotlivé členské štáty EÚ prerozdelené kreslá nasledovne: Nemecko (96 kresiel), Francúzsko (74), Veľká Británia a Taliansko (73), Španielsko (54), Poľsko (51), Rumunsko (32), Holandsko (26), Belgicko, Česká republika, Maďarsko, Grécko, Portugalsko (21), Švédsko (20), Rakúsko (18), Bulharsko (17), Dánsko, Slovensko a Fínsko (13), Írsko, Litva a Chorvátsko (11), Lotyšsko a Slovinsko (8), Estónsko, Cyprus, Luxembursko a Malta (6 kresiel).
Poslanci sa rozdeľujú v EP nielen podľa politických skupín, ale aj na základe svojho profesionálneho zamerania či špecializácie na jednotlivé oblasti pre kvalitnejšiu prípravu plenárnych zasadnutí EP do 20 stálych výborov na základe pomerného systému. Ide o výbory pre zahraničné veci, rozpočet, rozpočtovú kontrolu, pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pre hospodárske a menové veci, pre rozvoj, pre medzinárodný obchod, pre zamestnanosť a sociálne veci, pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pre priemysel, výskum a energetiku, pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pre dopravu a cestovný ruch, pre regionálny rozvoj, pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pre rybné hospodárstvo, pre kultúru a vzdelávanie, pre právne veci, pre ústavné veci, pre práva žien a rovnosť pohlaví, pre petície.
Výbory EP zasadajú spravidla v Bruseli, po prijatí uznesenia k správe k prerokúvaným legislatívnym návrhom Európskej rady, Európskej komisie (EK), vlastným poslaneckým návrhom sa správy prerokúvajú v politických skupinách a potom sa schvaľujú na plenárnych zasadaniach v Štrasburgu.
Súčasným predsedom EP je Antonio Tajani, ktorý bol zvolený do funkcie 17. januára 2017.

Zdroje:   www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteris tika_ep/frakcie_vybory_delegacie.html
www.europskyparlament.sk
https://europa.eu/european-union/index_sk

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_empty_space][vc_column_text]Voľby - graf3 2 - Voľby[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Priemerná účasť naprieč EÚ bola viac ako 50 percent, Slovensko opäť posledné

Priemerná účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) naprieč EÚ bola 50,82 percenta. Najvyššia bola v Belgicku (88,47 %), naopak, najmenej ľudí prišlo k urnám opäť na Slovensku (22,74 %). Vyplýva to z doterajších výsledkov volieb, ktoré na svojej webovej stránke v pondelok zverejnil Európsky parlament.

V Belgicku je však hlasovanie povinné. Rovnako i v Luxembursku (84,10 %), Grécku (58,34 %), na Cypre (44,99 %) a v Bulharsku (30,83 %). V rámci krajín, kde hlasovanie povinné nie je, zaznamenala najvyššiu účasť Malta (72,70 %).

Slovensko bolo aj tento rok v rebríčku posledné s účasťou 22,74 percenta. Napriek tomu, že sa opäť zaradilo na poslednú priečku v rámci všetkých členských krajín EÚ, po prvýkrát v histórii volieb do EP prekonalo 20 percent.

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Najsilnejšou frakciou by aj naďalej mala byť Európska ľudová strana. Doteraz mala 221 kresiel po voľbách bude mať 179. Oslabení sú aj socialisti, ktorí si zo 191 mandátov pohoršia na 152.

Aliancia liberálov a demokratov si polepšila a bude treťou najsilnejšou frakciou v Europarlamente. Zástupcovia týchto troch frakcií začali hovoriť o spolupráci.

Viac klesiel budú mať Zelení a taktiež euroskeptické frakcie. Novovznikajúce zoskupenie talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho, Európa národov a slobody, by mala získať až 58 mandátov.

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text class=”first”]

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Zuzana Čaputová zvíťazila v prezidentských voľbách

Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb je Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Maroš Šefčovič získal 41,59 percenta hlasov. Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej tlačovej konferencii.

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text]

Podrobnejšie o prezidentských voľbách.

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text class=”first”]

  • Parlamentné voľby 2020

[/vc_column_text][vc_empty_space][vc_column_text class=”first”]

[/vc_column_text][vc_column_text]

Už 10. novembra 2018 budú ďalšie komunálne. Približne 4,5 milióna obyvateľov Slovenska si zvolí predstaviteľov svojich obcí a miest.

Poznáte svoje práva voľby v komunálnych voľbách? Aké sú možnosti voľby ak nemáte trvalé bydlisko? Ako konkrétne budú prebiehať voľby?  Ponúkame vám podrobný prehľad informácií o blížiacich sa komunálnych voľbách.

Viac sa dočítate v priloženom článku

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]