Už viac ako dve tisícročia sa snaží kresťanská vierouka Božím Desatoro usmerniť správanie sa človeka. Piate prikázanie hovorí: Nezabiješ! Denne sme však zahlcovaní správami o zabíjaní. Prikázanie siedme: Nepokradneš! Koľko sa toho na vraj kresťanskom Slovensku za tie roky samostatnosti rozkradlo? Prikázanie ôsme: Neprerečieš krivého svedectva! O koľkých klamstvách sme sa už od našich politikov presvedčili? Egoizmus, sebectvo, chorobná túžba po moci, úsilie o zisk na úkor druhého. Keď som sa na jeseň v roku 2006 stretol s herečkou V. Jamnickou, pri príležitosti jej skutočne úctyhodných rovných sto rokov, pripomenula mi slová z jednej zo svojich knižiek: „Každý máme nejaký osud a máloktorý je skutočne len dobrý od začiatku do konca.“ Tie slová síce vyplynuli z jej dlhoročných precíznych astrologických vedomostí, predsa len, posudzujúc dejiny ľudského bytia už počas niekoľkých tisícročí jeho existencie, musí vám prísť na um spochybňujúca otázka. Je skutočne náš život zakódovaný vo hviezdach, riadi ho Všemohúci alebo je to len sled na seba nadväzujúcich rozhodnutí jedincov? Dobrých a zlých. Domnievam sa, že v najbližšom polroku ani postavenia planét a jednotlivých hviezd, ani Všemohúci, ale len dobré, či zlé rozhodnutia jednotlivcov, ktorí budú mať možnosť zasiahnuť do spoločenského a politického diania, a potom 29. februára budúceho roka dobré a zlé rozhodnutia voličov určia vývoj Slovenska pre najbližšie roky. A bude to v období doznievania odkazov a cieľov, ktoré si budeme pripomínať v rámci 30. výročia pádu komunizmu, veľmi dôležité rozhodovanie. Zložité o to viac, ak si ľudia uvedomia komplikovanosť stavu okolitého sveta, v ktorom doterajšie usporiadanie politických vzťahov, jednak v globálnom meradle, ale aj v jednotlivých krajinách prestáva platiť. Dopredu sa predierajú sily extrému. A v tejto situácii je Slovensko spoločensky, aj politicky rozdelené hlbokou priekopou.
Majster konšpiračných hier
Tento stav aktuálne úplne na dreň obnažilo zverejňovanie prepisov komunikácie medzi M. Kočnerom a A. Zsuzsovou, dvojicou obvinených z vraždy novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej. Cez negatívnu reputáciu M. Kočnera sa mnohí od začiatku snažia spochybniť dôveryhodnosť správ, ktoré vyšetrovatelia rozšifrovali v aplikácii Threema. Podľa I. Cibulu, niekdajšieho šéfa rozviedky SIS, je diskusia o tom, s kým z politikov M. Kočner komunikoval zavádzajúca a zámerne manipulovaná. „Kočnerovu komunikáciu s jeho “volavkou” nepovažujem za seriózny zdroj informácií,“ uviedol na facebooku s odôvodnením, že M. Kočner bol známy chválenkár. Publicista M. Ritomský pripomína, že Kočner je človek, ktorému sa nedá veriť. „Do okamihu kým veci, ktoré odzneli v Threeme nedokážeme dôveryhodne potvrdiť z iného zdroja, je správne vnímať celú komunikáciu ako maximálne nedôveryhodnú,“ zdôrazňuje na sociálnej sieti. K. Lovaš. bývalý redaktor Rádia Twist a v súčasnosti kňaz, pôsobiaci v Čechách, v M. Kočnerovi vidí človeka, ktorý slovenských novinárov, ich spôsob uvažovania a pracovné metódy pozná lepšie, než ktokoľvek iný a v tej súvislosti si dáva otázku, či si komunikáciou s A. Zsuzsovou „iba“ pripravoval svoje alibi. „Marián Kočner je celý život majstrom konšpiračných hier,“ konštatuje vo svojom facebookom statuse. Posúďte reálne túto úvahu o ňom ako majstrovi konšpiračných hier. Podľa policajnej analýzy jeho komunikácia na jednej strane vyjadruje obavy zo zlých politických krokov strany SMER-SD po vražde novinára, lebo ako sám napísal “všetci skončíme v base” a zároveň na druhej strane už viac ako pol roka pred vraždou a mesiace po nej, by vari vytváral sofistikovanú komunikáciu, ktorá politicky znemožní koaličných lídrov? Tak takú konšpiráciu by nevytvoril ani majster špionážnych románov John Le Carré.
„Veď som do neho nahučal“
Závažím medzi tým, čo je pravda a čo je, ako to niektorí nazvali naparovaním sa a iní chválenkárstvom, sa stáva dôveryhodnosť M. Kočnera a dôveryhodnosť tých, ktorí s ním komunikovali. Napokon na túto kartu okamžite vsadili pri svojej prvotnej obhajobe aj koaliční lídri. Taký zovšeobecňujúci facebookový postoj, by sa dal sformulovať do otázky: Odkedy je hajzel ako Kočner zárukou pravdovravnosti a jeho komunikácia nespochybniteľným popisom reality? Môžeme absolvovať neviem koľko kurzov čítania s porozumením, ale hádam sa zhodneme, že slovom patrón v komunikácii myslí M. Kočner naozaj patrón, Kali je reálne Kali, Hranol je Hranol, Béla je reálny Béla, Andrej je skutočný Andrej, Lexa je Lexa, Cuper je ten skutočný Cuper, rovnako ako Kotleba. Prirodzene vieme si oddeliť chválenkárstvo vo význame slov týkajúcich sa stretnutia na Maldivách s B. Bugárom “veď som do neho nahučal” v podaní M. Kočnera a vo vysvetlení lídra Most-Híd, už aj preto, že som osobne zažil Bugárovu reakciu, keď pri rozhovore niekto na neho len zvýšil hlas, a tak o hučaní nemôže byť ani reč. Ale hádam ten významový rozdiel nič nemení na tom, že vysoký ústavný činiteľ debatoval o politickej situácii s kontroverzným podnikateľom a dlhé roky politickým chránencom. A debatoval s ním v období po vražde, keď síce ešte nebolo proti M. Kočnerovi vznesené obvinenie za vraždu novinára, ale už bolo predsa verejne známe, že sa tomu novinárovi pol roka predtým vyhrážal. Ak sa teraz spomínajú v komunikácii Kali, Hranol, Béla, Andrej, Lexa, Cuper, Kotleba, treba si prirodzene pripomenúť aj Sulíka a jeho komunikáciu v období voľby generálneho prokurátora.
Mentálne stále v starých časoch
A ak sa tak zdôrazňuje dôveryhodnosť, tak v tejto súvislosti nepochybne treba pripomenúť obdobie, keď M. Kočner zverejnil komunikáciu novinárov s G. Grendelom, v tom čase spolupracovníkom D. Lipšíca. Vtedy spochybňovali jeho dôveryhodnosť samotní novinári, na druhej strane treba pripomenúť postoj R. Fica. Ten teraz spochybňuje Kočnerovu dôveryhodnosť, hoci voči novinárom veľmi rád a často používal argumenty, vyplývajúce zo správ získaných M. Kočnerom. Na misky váh si môžeme z jednej strany dávať konanie M. Kočnera a konanie politikov, s ktorými komunikoval. Môžeme sa napríklad pýtať, ako je to s dôveryhodnosťou R. Fica, ktorý poprel aj svoj hlas. Ďalším príkladom je tvrdenie A. Danka, že jeho rigorózna práca nie je opísaná. A môžeme postupovať meno po mene, kto nás kedy v dôvere sklamal… A keď aj budeme na lekárnických váhach porovnávať dôveryhodnosť, tak z môjho pohľadu to nič nemení na existencii pavučiny, ktorá rozleptala základy uplatňovania spravodlivosti a demokratických politických rozhodnutí. Aj komunikácia z obdobia voľby generálneho prokurátora, aj najnovšia z obdobia po vražde novinára, ukazujú na rozklad štátu. Lebo tu už nejde iba o ekonomický profit, ale o ovplyvňovanie rozhodnutí v riadení štátu. A úplným paradoxom súčasnosti je priebeh tlačovej konferencie R. Fica, na ktorej ako predseda strany úkoloval predsedu vlády, ministerku vnútra, generálneho prokurátora a policajného prezidenta, aby urobili poriadok s orgánmi činnými v trestnom konaní. Jeho slová ukázali, v akom mentálnom svete stále žije predseda SMER-SD. Tri mesiace pred 30. výročím Novembra 1989, ktorý medzi prvými zmenami priniesol zrušenie štvrtého článku ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa, R. Fico odkazuje, čo majú urobiť členovia vlády, odvolávajúc sa na skutočnosť, že jeho strana nominovala ministerku vnútra a predseda vlády je jeho stranícky podriadený. Mentálne je stále v starých časoch.
Ovplyvňovanie trestných vecí
Postoje, ktoré zdôrazňujú nedôveryhodnosť, neberú do úvahy jeden podstatný moment. Zverejnená komunikácia medzi dvojicou obvinených predsa neexistuje sama o sebe ojedinele, ale treba ju vnímať v kontexte ďalších udalostí a policajných zistení, ktoré súvisia s vyšetrovaním vraždy novinára a jeho snúbenice. Nie novinári, ale policajní vyšetrovatelia vypracovali analýzu komunikácie M. Kočnera, a to nielen s A. Zsuzsovou, ale napríklad aj s N. Bödörom. Policajní vyšetrovatelia konštatujú, že „Norbert Bödör viackrát zabezpečoval pre Mariana Kočnera lustrácie v policajných evidenciách“, píšu aj to, že spolu riešia „zabezpečenie personálnych záležitostí vo vzťahu k príslušníkom PZ a SIS podľa potrieb Mariana Kočnera“. Polícia v analýze uvádza, že „Marian Kočner sa snažil o ovplyvňovanie trestných vecí vo svoj prospech, napríklad zabezpečením ich pridelenia konkrétnemu prokurátorovi, zisťovaním informácií ‚z prvej ruky‘, riešením personálnych záležitostí, obsadzovaním rôznych funkcií sudcov a prokurátorov osobami, prostredníctvom ktorých by vedel uplatňovať svoj vplyv“. A podľa policajnej analýzy je napokon „zrejmé, že sa výraznou mierou snažil o trestné stíhanie a diskreditáciu najmä Daniela Lipšica, Igora Matoviča, Borisa Kollára a Andreja Kisku“. A dôležité konštatovanie v policajnej analýze komunikácie v aplikácii Threema je toto: „Je zrejmé, že Kočner koná spoločne s Norbertom Bödörom v prospech politickej strany Smer. Podľa komunikácie je ochotný vždy pomáhať Robertovi Ficovi, je mu verný, obetuje sa pre Smer, navrhuje a podniká kroky na to, aby sa strana Smer udržala pri moci, a to aj za vlastné peniaze, ako napríklad ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom médií, snaha o ovplyvňovanie rôznych politických postov, k čomu mu napríklad slúžili aj informácie, ktoré dokázal získať ešte pred ich medializáciou.“
Smutný stav spoločnosti
Kočner sa už v novembri 2017 – štvrť roka pred vraždou – sťažoval bývalému námestníkovi generálnej prokuratúry L. Tichému, koľko už ho sledovanie novinárov len v tom roku stálo. „Do novinárov som investoval dvestotisíc. By si sa pos.al, ako ich mám prelustrovaných. Viem, kto koho j.be, kto je buzík, ožran, tyran. Aj s foto a videodokumentáciou,” napísal Kočner. V ďalších správach popisoval, ako je potrebné dať novinárom raz a navždy príučku. “Zm.dom pisálkovským. Mám nejaký plán na to …” ukončil sms správu. Bolo to pár týždňov potom, čo sa Kuciakovi do telefónu vyhrážal, že na neho bude zbierať špinu, zaujímať sa o neho, jeho matku, otca i súrodencov a všetko zverejní. A vieme, ako pasívne si polícia počínala v súvislosti so spomínaným vyhrážaním, hoci J. Kuciak okolnosti zverejnil na začiatku septembra 2017, pol roka pred svojou tragickou smrťou. Časť komunikácie z aplikácie Threema potvrdzuje priamo výpoveď P. Tótha, blízkeho spolupracovníka M. Kočnera. Išlo o sledovanie predsedu SaS R. Sulíka počas osláv jeho päťdesiatky v reštaurácii Molo pri bratislavskom jazere Kuchajda s cieľom, či sa v partii gratulantov nepoužíva kokaín. M. Kočner o tom píše A. Zsuzsovej: „Riško dnes oslavuje 50tku. Poslal som tam náš sledovací tím.“ A správy z obdobia po vražde by sa dali možno dali vnímať len ako komunikácia nezainteresovaných pozorovateľov spoločenského a politického diania, ale veď tu predsa existuje obvinenie, ktoré vzniklo na základe konkrétnych výpovedí a ďalších dôkazov. A v kontexte toho aj čítanie s porozumením a kritickým myslením popisuje uvažovanie obidvoch obvinených. Hádam nikto nepredpokladá, že by si písali spôsobom “dobre si to zorganizovala” s odpoveďou “veď si sa postaral o finančné zabezpečenie”. Nevnímam v tej komunikácii nič nedôveryhodné. Pre mňa je to len potvrdzovaním smutného stavu spoločnosti, v ktorej všetky politické elity doteraz umožnili vznik a upevňovanie pavučiny prepojenia vzťahov politikov, podnikateľov a kriminálneho podsvetia.
Lustrovaní boli aj prokurátori
A môže sa komunikácia M. Kočnera akokoľvek zľahčovať a zdôrazňovať jej nedôveryhodnosť, ale nespochybniteľným faktom zostáva, že je obrazom doby. Lebo predsa tu nejde iba o obdobie po vražde novinára, ktoré aj odstúpením dvoch najvyšších predstaviteľov SMER-SD, R. Fica z pozície predsedu vlády a R. Kaliňáka z funkcie ministra vnútra, pomohlo zmeniť atmosféru v polícii. Do kontextu posudzovania uniknutej komunikácie treba predsa pridať aj dianie z dávnejšej minulosti. Veď v prospech M. Kočnera v kauze Glance House intervenoval priamo generálny prokurátor D. Trnka. A veľa naznačujú prepojenia, ktoré súvisia s komplexom Bonaparte. Kočnerova firma vlastnila byt vedľa toho, v ktorom ešte stále býva expremiér R. Fico. M. Kočner podnikal s L. Bašternákom, ktorého policajné zložky, keď bol na čele rezortu vnútra R. Kaliňák, odmietali vyšetrovať, a ktorý je v istom zmysle „domácim“ predsedu SMER-SD, keďže ten býva v jeho bytovom komplexe. Tú Kočnerovu komunikáciu treba vnímať v širšom kontexte a pripomenúť si napríklad aj spis Gorila a to, čo popisuje. A hoci sa to zdá pre mnohých neuveriteľné, správy M. Kočnera sú len potvrdením pavučiny, ktorá reálne existuje. Pre mňa je prekvapujúce, že čím viac prepisov jeho komunikácie sa uverejňuje, tým viac vznikajú pochybnosti aj u ľudí, u ktorých by som to nepredpokladal. Podceňuje sa jeho schopnosť ovládania ľudí cez získané informácie. Veď si stačí pozrieť graf o kompletných rodinných väzbách a nehnuteľnom majetku, ktorý zverejnil redaktor Denníka N M. Kern, aké informácie dokázal získať lustráciami novinárov, tak je predsa jasné, že také grafy mohol mať o všetkých osobách, ktoré ho pre nejaký dôvod zaujímali. Napokon najnovšie informácie priamo od dozorujúcich prokurátorov potvrdzujú, že protizákonne boli lustrovaní nielen novinári, ale aj prokurátori, ktorí mali na starosti kauzy M. Kočnera. „Rovnaké diagramy alebo pavúky, tak takéto mali byť spracované aj vo vzťahu k nim,“ uviedol prokurátor na tlačovej konferencii.
Účelová slepota polície
Z uznesenia o vznesení obvinenia za vraždu novinára J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej vyplýva, že do portfólia činnosti M. Kočnera patrilo zbieranie kompromitujúcich materiálov na ľudí zo všetkých oblastí štruktúry moci. „Tým, že Kočner disponoval takými materiálmi na vplyvné osobnosti slovenskej politiky, prokuratúry, súdnictva a polície, mohol mať pocit neohrozenosti v prípadných trestných stíhaniach,” napísal vyšetrovateľ P. Juhás.
Nie je síce jasné, na koľko ľudí chúlostivé informácie M. Kočner skutočne mal, je však veľa prípadov, keď policajti, prokurátori či politici rozhodli tak, ako potreboval a ako mu vyhovovalo. Prokuratúra otvorila rovno deväť pochybných prípadov, polícia znovu prešetruje päť odložených vyšetrovaní M. Kočnera, rozhodnutia politikov podľa jeho želania sa v danej fáze nedajú presne identifikovať. Policajti analyzujú nahrávky hovorov, ktoré sa našli pri domovej prehliadke v jeho trezore. Možno aj z tej analýzy vyplynuli zistenia o vážnych poznatkoch o trestných činoch predstaviteľov štátnych orgánov. Hovorili o nich tento týždeň Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom v tej súvislosti očakávajú, že sa na nich budú stupňovať tlaky a zároveň vyzvali novinárov, aby neskočili na žiadnu hru, v ktorej by sa na policajtov alebo prokurátorov útočilo. Toto je súčasný obraz Slovenska. A treba si uvedomiť, že po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej už mnohé veci prestali bežať tak, ako si predstavoval, ale treba si spomenúť na jeho imunitu vo viacerých trestných veciach predtým. Bezpečnostný analytik M. Žitný v rozhovore pre Televíziu webového portálu denníka Pravda porovnal spôsoby a osud M. Kočnera s pádom podnikateľa J. Majského: „Žil stále vo svojom svete a nevidel, čo sa deje okolo. A to sa týka podľa mňa aj Mariana Kočnera. Neregistroval, že sa tu všetko niekam ďalej posúva. On si viedol svoje súkromné vojny s nejakými novinármi, ktorých nemal rád, ale nevidel, že spoločnosť je už inak nastavená.“
Toto sú kúsky mozaiky do obrazu, ktorý zverejnená komunikácia medzi M. Kočnerom a A. Zsuzsovou vytvára. Na tieto kúsky mozaiky kritici zverejňovania prepisov komunikácie ktovie prečo zabúdajú. „To, čo naozaj vykresľuje je, že politika a ľudia, ktorí za tých 10-15 rokov ovplyvňovali politické dianie v tejto krajine vytvorili taký systém, v ktorom sa mohli Kočner a jemu podobní udomácniť a mohli rozvíjať svoje kontakty. Mali pohodlné pole na fungovanie, mali zaručenú určitú účelovú slepotu polície a preto my hovoríme úplne od začiatku, od vraždy, že je tu politická zodpovednosť, pretože Kočner by ťažko zašiel tak ďaleko, ak by necítil určitý druh chránenosti,“ konštatovala ma margo zverejňovaných prepisov B. Baloghová, šéfredaktorka denníka SME v podcaste na webovej stránke. Podľa politológa R. Štefančíka, dekana Fakulty aplikovaných jazykov EU v Bratislave, je zverejnená komunikácia potvrdením toho, že organizovaný zločin a vládna moc tu dlhé roky koexistovala vedľa seba, ba dokonca jedna druhej kryla chrbát. „Už dávno predsa vieme, že vládna moc a organizovaný zločin tu kohabitujú dlhodobo a že Kočner, či Bašternák boli prepojení s viacerými politikmi. Kočnerova komunikácia neodhaľuje nič nové, čo sa týka fungovania slovenskej politiky, len pootvára dvere do mentálneho sveta obvineného,“ uviedol pre portál topky.sk
Je únik zo spisu verejným záujmom?
A ešte existuje jedna rovina výhrad, ktorá sa objavuje vo verejnom priestore. Tou sú postoje, že zverejňovaním prepisov komunikácie obvinených z vraždy, sa marí jej samotné vyšetrovanie. Nepochybne medzi verejným záujmom čitateľa, poslucháča, diváka a ohrozením vyšetrovania nie je vždy jednoznačná hranica. Otáznik nad možnou účelovosťou úniku informácií z policajných spisov do médií si dal člen Medzinárodného tlačového inštitútu a Tlačovo-digitálnej rady SR P. Múdry. „Verejný záujem je vyšetriť vraždu novinára. To, či je verejným záujmom únik zo spisu, neviem posúdiť. Mne sa zdá, že nie,“ povedal pre agentúru SITA. Na zdržanlivosť novinárov pri medializovaní podobných informácií upozorňuje zas A. Sámelová z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. „Spoločenská zodpovednosť editorov ako základ novinárskej etiky v liberálno-demokratických krajinách totiž spočíva aj v tom, aby novinári nemarili svojou horlivosťou prácu polície, policajných vyšetrovateľov a súdov,“ konštatovala vysokoškolská pedagogička. Z. Petková, ktorá viac rokov pôsobila ako investigatívna novinárka a v súčasnosti je riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu, považuje rozhodnutie o zverejnení komunikácie za správne. „Nevidím na ňom nič protizákonné či neetické. Nemôže to podľa mňa ani nijako ohroziť vyšetrovanie. Aj polícia a prokuratúra potrebuje verejnú kontrolu, nemôže sa skrývať za to, že potrebuje pokoj na prácu,“ uviedla pre SITA. Bezpečnostný analytik M. Žitný vidí ako motív zverejňovania zastrašovanie policajných orgánov. „Aby ste sa neopovážili nič z tohto zasypať pod koberec. Aby všetko, čo tam je, bolo verejne prístupné, už len preto, aby sme vás mohli všetci kontrolovať,“ uviedol v rozhovore pre televíziu portálu denníka Pravda.
Diskusia o tom, čo je zverejniteľné
Snáď nikto nemôže podozrievať šéfredaktorov a redaktorov Denníka N., SME a portálu Aktuality.sk, že by práve oni mali záujem robiť prekážky pri vyšetrení všetkých okolností, ktoré súvisia s vyšetrovaním vraždy novinára. A ak sa objavia aj nové súvislosti, tak je dôležité, aby verejnosť o nich vedela. „Verejnosť bude lepšie vedieť, od akých ľudí má očakávať vysvetlenia a akým smerom sa má aj to vyšetrovanie uberať, uviedla k téme B. Baloghová, šéfredaktorka denníka SME, pričom zdôraznila, že sa vždy v redakcii uskutoční intenzívna diskusia o tom, čo je zverejniteľné a čo by mohlo ohroziť vyšetrovanie. M. Kostolný, šéfredaktor Denníka N, pri argumentácii k rozhodnutiu zverejňovať prepisy komunikácie pripomenul, že vyšetrovatelia ich majú už niekoľko týždňov a všetky dôležité procesné úkony už zabezpečili, pričom zároveň dodal, že v polícii, na prokuratúre a súdoch pracujú aj ľudia, ktorí robia všetko preto, aby sa vraždy a podvody vyšetrili. „Práve títo slušní vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia potrebujú našu pomoc. Napríklad aj v tom, aby sa dôležité časti vyšetrovania nestratili, neutajili alebo nedostali iný význam. Presne o to sa v obrane bude Marian Kočner a jeho ľudia pokúšať,” konštatoval M. Kostolný v denníku aj jeho online vydaní. Veľmi dobre rozumiem dileme, ktorú museli šéfredaktori riešiť. Sám mám osobnú skúsenosť z obdobia pôsobenia v Televíznych novinách Markízy s rovnakým zvažovaním zverejnenia vo verejnom záujme. Získali sme vtedy správu Slovenskej informačnej služby, v ktorej boli popísané fakty ku kauze platinových sitiek z obdobia prvej Dzurindovej vlády. Správa SIS bola v režime tajná. Neviem, či by sa niečo začalo vyšetrovať, keby sme fakty zo správy SIS neodvysielali v Televíznych novinách. A to ešte pripomínam, že najskôr začali orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať, odkiaľ redakcia získala správu tajnej služby a až s odstupom času sa začali zaoberať samotnými faktami zo správy.
Republika bude taká, aká bude väčšina ľudí
História nás mala dostatočne poučiť, že milovať politických vodcov je tragický omyl. Politikov si možno vážiť, možno im dôverovať, ale v každom prípade je nevyhnutné kontrolovať ich výroky, sľuby a skutky. Spisovateľka H. Ponická pri prvom výročí Novembra 1989 napísala, že hrozba totality je hrozbou každej moci, ktorá stratí kontrolu a vládu nad sebou“. Pred tými tridsiatimi rokmi mnohí verili v to, že keď sa zbavíme nomenklatúrnej komunistickej špičky, že sa politika stane lepšou a spravodlivejšou. Ako ilúzia sa ukázalo to, že pádom komunizmu vstúpime do raja spravodlivej politiky. Ona sa tak trochu podobá na kartovú hru mariáš. Ten sa nedá hrať s odkrytými kartami, ale ani falošne. Ale treba si dať pozor na kibicov. A ako pripomína B. Baloghová, parlamentné voľby na konci februára 2020 otestujú, ako sú schopní voliči vyvodiť dôsledky, z toho, čo vyplýva zo zverejnených prepisov komunikácie M. Kočnera. Voliči by si mali uvedomovať slová prvého prezidenta Československa T. G. Masaryka, ktoré opätovne zazneli pred rokom v rámci premiéry filmu Hovory s TGM pri príležitosti 100 rokov vzniku Československa prostredníctvom hlavného predstaviteľa M. Hubu: „Republika bude taká, aká bude väčšina ľudí. Ide o to, aby ľuďom na tom, čo sa okolo nich deje, aby im na tom záležalo. A keď sa im niečo nepáči, tak aby iba nekritizovali, ale začali niečo robiť. Hovoriť ešte neznamená robiť.“
Ľubomír Lintner
