Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Návrat expremiéra: Bude to hra vabank?

Očami Luba Lintnera

Návrat expremiéra: Bude to hra vabank?

Lubo Lintner
Zdieľať

Z čoho sa to vlastne chcel exkulpovať (vyviniť) predseda strany SMER-SD R. Fico? Že on a nikto z jeho strany neobjednal, či nedal pokyn na vraždu novinára? A kto ho z toho obviňoval? V straníckom vyhlásení (popri predsedovi sa pred kamery postavilo všetkých 6 podpredsedov (R. Kaliňák, R. Raši, P. Kažimír, P. Žiga, P. Pellegrini, J. Blanár a generálny manažér V. Stromček) a o deň neskôr vo facebookovom videu, popri ocenení práce polície a prokuratúry, sa expremiér vrátil k svojmu tradičnému slovníku. Vinil prezidenta, médiá, mimovládne organizácie financované zo zahraničia a zneužitú verejnosť. Ospravedlnenie??? Stopa „Kočner“ k vražde Jána Kuciaka predsa vôbec nespochybňuje jeho zistenia o prepojení biznisu talianskeho podnikateľa A, Vadalu (s kontaktami na jednu z vetiev mafie) na M. Troškovú a V. Jasaňa. Bola M. Trošková asistentkou bývalého premiéra? Kamery a fotoaparáty potvrdili, že dokonca nadštandardnou, keďže sa objavila po jeho boku aj tam, kde to jej pracovná pozícia vôbec neodôvodňovala. Bol V. Jasaň tajomníkom Bezpečnostnej rady štátu? Mali pracovné miesta na Úrade vlády?

Kritické vnímanie nového policajného prezidenta
Čo nám o lídrovi a členoch vedenia najsilnejšej vládnej strany tie vyhlásenia odhalili? Jednak nepochopenie (skôr sa však k pravde blíži slovo ignoranciu) toho, čo on sám a jeho strana spôsobom výkonu moci spôsobila. Aj keď to mnohí analytici politickej scény nechcú priznať, zo straníckeho vyhlásenia sa dalo vnímať aj odhodlanie byť opätovne víťazom, hoci pri tej prezentácii sa R. Ficovi pár razy zachvel hlas. Práve tieto sekundy odhalili zasa to, čo by líder v týchto dňoch určite nepriznal, že vo vnútri má prinajmenšom obavy, ak nie dokonca strach, či sa jeho éra predsa len neskončí. Svedčí o tom to jeho rýchle odpochodovanie spred televíznych kamier a mikrofónov, bez možnosti novinárskych otázok. Navyše, keď sa za lídrom rýchlo poponáhľali siedmi členovia vedenia, ktorí tak vyzneli ako poslušní trpaslíci. Je to smutné vysvedčenie najmä pre súčasného premiéra P. Pellegriniho, ktorý počas siedmich mesiacov neprejavil (okrem väčšej ochoty odpovedať) oproti svojmu straníckemu šéfovi v postojoch žiadnu autonómnosť. Preto kriticky naladená časť verejnosti považuje personálne rošády Fico –Pellegrini a Kaliňák – Drucker – Saková len za nevydarený mejkap, ktorý nemohol zmeniť pôvodný charakter vládnutia. A fakt, že sa polícia a prokuratúra mohla pochváliť úspešným zásahom a vznesením obvinení v kauze zavraždeného novinára je skôr dôsledkom toho, že sa konkrétni ľudia v príslušných zložkách mohli cítiť viac nezávislí, čo však vyplynulo skôr z protestov na námestiach ako z personálnych zmien na čele vlády a rezortu vnútra. Aj keď k pôsobeniu nového policajného prezidenta M. Lučanského treba určite niečo podotknúť. Jednak, že mlčky neprešiel argumentáciu politikov SMER-SD (objavila sa po zatknutí a obvinení osôb z vraždy novinára a jeho snúbenice) že „je to ten istý tím policajtov a vyšetrovateľov, ktorý na tomto prípade pracoval, aj keď bol ministrom vnútra pán Kaliňák a policajným prezidentom Tibor Gašpar“ (E. Tomáš v TA3). M. Lučanský pred novinármi konštatoval, že „došlo k výmenám ľudí na niektorých postoch po mojom nástupe, aj vzhľadom k tomu, že som sa snažil vniesť do činnosti celého tímu nové svetlo a iný pohľad“. A po druhé, kriticky vníma aj dianie na mieste činu hneď v prvých hodinách vyšetrovania, keď v rozhovore pre portál Aktuality zdôraznil, že „tam bolo veľa chýb“ a bývalý šéf protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry R. Krajmer „tam podľa môjho uváženia nemal čo robiť“.

“Plot proti migrantom” – kto na ňom zarobil, malo zostať utajené
Zhodou okolností, pár hodín po uvedených vyhláseniach senát Krajského súdu v Bratislave vyhovel žalobe Nadácie Zastavme korupciu a zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra o nesprístupnení údajov o cene rozťahovacej harmonikovej bariéry proti utečencom. Možno sa na to ešte viacerí rozpamätáte.. Bolo to pár týždňov pred marcovými voľbami 2016. Kamery ukázali zásah bezpečnostných zložiek proti skupine akože ilegálnych migrantov. Z desiatky figurantov sa dvaja rozbehnú do poľa (hrali akože prevádzačov), mikrofóny zaznamenali výstrely do vzduchu, kamery zasa vypustených nemeckých ovčiakov, ktorí zabránili utekajúcim tzv. prevádzačom ujsť a prichádza dramatické vyvrcholenie: putá na rukách zadržaných! Vtedajší premiér a vtedajší minister vnútra označili ako úspešné spoločné cvičenie policajno-vojenských zložiek, v rámci ktorého ukázali aj spomínanú bariéru. Podrobnosti o tom, ako štát minul peniaze na “plot proti migrantom” a kto všetko na ňom zarobil, však zostali utajené. Ministerstvo zmluvu nezverejnilo v centrálnom registri a využilo výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka zákaziek na plnenie bezpečnostných opatrení alebo nevyhnutnú ochranu bezpečnostných záujmov Slovenska. Keď zástupca Nadácie Zastavme korupciu požadoval údaje, rezort odmietnutie odôvodnil tým, že „žiadal citlivé informácie, ktoré podliehali utajeniu a ich sprístupnením mohlo dôjsť k zničeniu kritickej infraštruktúry alebo jej časti“. V žalobe proti utajeniu údajov Nadácia namietala, že za neverejnú informáciu je možné považovať len takú, ku ktorej sa dostane uzavretá skupina ľudí, ale mobilnú bezpečnostnú bariéru vláda prezentovala širokej verejnosti. 

Známy hlas a chápadlá chobotnice

Uvedený prípad je iba jedno z ohniviek z tej už skoro nekonečnej reťaze, ktorá charakterizuje desaťročnú vládu strany SMER-SD. Ukazuje, ako R. Fico a jeho sedem mlčiacich členov vedenia (utorkové vyhlásenie) nepochopili (nechcú pochopiť) atmosféru v časti spoločnosti, ktorá jasne vidí spoluzodpovednosť (podstatnú, keďže 10 rokov pri moci je najviac zo všetkých) za vytvorenie systému, ktorý vysáva verejné peniaze a eurofondy. Ďalšia zhoda okolností chcela, že práve v čase vyhlásení lídra najsilnejšej vládnej strany zverejnil na portáli denníka Sme blog niekdajší Mečiarov privatizér K. Martinka, známy najmä z výhodného ovládnutia kúpeľov v Piešťanoch. Chce „postupne uvádzať informácie, ktoré budú odkrývať zákulisné hry „mocných“ v rôznych etapách vývoja našej republiky, tým pádom bude reč aj o politike, mafii až po rozkrádanie štátneho majetku rôznymi formami“. Jeho slová len potvrdzujú, čo na Slovensku pretrváva už viac ako dve desiatky rokov. Spoluzodpovednosť R. Fica vyplýva aj z toho, že v roku 2001 zaznel Hlas, tak veľmi identický s tým, akým rozpráva líder SMER-SD. Hlas oznamoval, že zohnal 30 a 40 vlastnou hlavou, pritom zazneli aj slová, že „treba vytvoriť paralelný systém na financovanie strany a ďalších vecí“. Vtedy sa začali vytvárať chápadlá chobotnice, ktoré zasahujú do všetkých inštitúcií štátu a práve o tých chápadlách písal Ján Kuciak. Keďže dôsledkom bola jeho tragická smrť, tu treba vnímať spoluzodpovednosť politikov, ktorí si privlastnili štát. Síce niekto vraždu objednal, niekto sprostredkoval, niekto vraha doviezol na miesto činu a niekto stlačil spúšť pištole, ale niekto iný zasa vytvoril systém, niekto kryl jeho existenciu, niekto z neho profitoval a niekto slovnými útokmi vytváral nenávisť proti novinárom. A v tom je tá zodpovednosť strany SMER-SD a jej lídra za smrť novinára Jána Kuciaka!!!

Za stabilitou bola podpora vytvorenej pavučiny
Líder SMER-SD znevažuje občianske protesty z marca tohto roku, podľa neho demonštrácie Za slušné Slovensko boli pokusom o štátny prevrat a „na tento pokus boli zneužití aj ľudia v uliciach“. Ide však o zástupný argument, ktorý nielen R. Fico, ale celá vládna koalícia zneužíva na zakrytie podstatného faktu: Zostať pri moci za každú cenu. Ale nie pre nejaký vyšší vznešený cieľ členstva v EÚ a NATO, ale úplne pragmaticky pre možnosť participácie na 13 mld. eur v eurofondoch, ktoré už po roku 2020 nebudú zďaleka v takom rozsahu k dispozícii. Je pravdou, že parlamentné voľby majú určiť mocenské pomery na štyri roky. Popri fakte, kto má vládnuť, je však v období medzi voľbami ešte dôležitejší moment, ako má vládnuť. Po voľbách v marci 2016 odôvodňovali lídri strán vytvorenie neočakávanej koalície nutnosťou stability. Nuž ale počas dvoch rokov vládnutia sa často vynárali skutočnosti, ktoré obnažili, že za argumentáciou stability sa vlastne skrývala podpora vytvorenej pavučiny oligarchicko-partokraticko-korupčného systému. Že tá stabilita, vytvorená na základe kompromisov, naďalej toleruje predražené tendre a štátne zákazky. Pred dvomi rokmi to boli v poradí už deviate voľby do parlamentu od roku 1990. Nespôsobili stav mysle voliča práve politici svojím opakovaným konaním v zmysle, že vytvorili a podporujú tento korupčný systém? A volič ďalšou a ďalšou voľbou, veriac v zmenu, dostával od politikov opätovne facky v podobe toho, že zisťoval čoraz výraznejšie budovanie systému iba vo vlastný prospech a pre profit straníckeho pozadia.

R. Fico nevníma odchod ako sebareflexiu, ale ako poníženie
Aj z toho dôvodu je demagógiou argumentácia, že protesty nespokojnej verejnosti na námestiach nemajú mandát na zmenu vlády. Príklady z Rumunska a Bulharska ukázali, že ak politici moc príliš zneužívajú, protesty môžu vytvoriť tlak, aby poslanci rozhodli o predčasných voľbách. Napokon, právo na odpor zaručuje aj článok 32 v Ústave, keď „účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“. Požiadavka na predčasné voľby má predsa rovnakú demokratickú relevanciu ako požiadavka na odstúpenie premiéra, či ministra, prirodzene, že protesty by sa mali diať v limitoch, ktoré ustanovuje právo na zhromažďovanie. Vyhlásenie strany SMER-SD a facebookové video R. Fica ukázali, že líder najsilnejšej vládnej strany nevníma svoj odchod z pozície premiéra ako sebareflexiu svojej zodpovednosti za stav výkonu moci, ale ako poníženie. A aj preto nebolo z jeho slov cítiť iba úsilie po opätovnom víťazstve, ktoré by znamenalo návrat, ale, žiaľ ukazuje sa, že pre naplnenie toho cieľa bude chcieť využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii jeho strana ako súčasť vládnej koalície. „Domnievame sa, že po definitívnom ukončení vyšetrovania sa Slovensko bude musieť vrátiť k udalostiam, ktoré nasledovali po vražde, a predovšetkým k úlohám, aké v nich zohrali prezident Andrej Kiska, opozícia, médiá a mimovládne organizácie financované zo zahraničia,“ uviedol vo vyhlásení R. Fico. To pôsobí ako vyhrážanie sa!

Tvrdý súboj politických strán s kýbľami špiny. Zažijeme slovenský variant hybridnej vojny.
Predseda SMER-SD má obavy z ľudí na námestiach. Preto tak vehementne zdôrazňuje, že marcové protesty boli organizované zo zahraničia, preto osobitne pripomína, podľa neho, negatívnu úlohu prezidenta A. Kisku, opozície a médií. R. Fico sa podľa všetkého rozhodol hrať vabank a zrejme úplne vypne kontrolné lampičky pre demokratické postupy. Možno si aj uvedomuje riziká, prím však hrá túžba po víťaznom návrate. Do termínu volieb sa dá preto očakávať tvrdý súboj politických strán, čo v slovenských pomeroch znamená kýble špiny. Prieskumy volebných preferencií ukazujú, že spoločnosť je opätovne rozdelená, výsledky by ani koalícii, ani opozícii neumožnili bez podpory Kotlebovej ĽSNS zostaviť väčšinovú vládu. Dianie čoraz viac naznačuje, že vývoj Slovenska po voľbách bude závisieť od toho, či podstatná časť znechutenej verejnosti, ktorá už zanevrela na politiku a nevolila, prípadne svoje znechutenie vyjadrila voľbou neštandardného zoskupenia, prejaví v deň volieb zodpovednosť pre ďalší vývoj tejto krajiny a rozhodne sa vôbec ísť do volebných miestností.

Ľubomír Lintner

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *