Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Lidice – symbol nacistickej beštiality

Historický bulvár Jara Valenta

Lidice – symbol nacistickej beštiality

Jaro Valent
Zdieľať
Súsošie zavraždených lidických detí Zdroj: wikipedia.org

Na začiatku príbehu bol jeden nešťastný list a na jeho konci stovky zavraždených ľudí. Dnes si Česká republika pripomína 77. výročie od vyhladenia obce Lidice.  Samotný zločin a spôsob jeho vykonania sa stal symbolom nacistického teroru počas 2. svetovej vojny.

 „Neohrozený“ ríšsky protektor

Vyhladenie tejto stredočeskej obce  bezprostredne súvisí s udalosťou, ktorá ako blesk z jasného neba zasiahla špičky nacistického režimu. Po obsadení zvyškov Čiech a Moravy v marci 1939 a po takmer troch rokoch vojny sa zdalo, že obyvateľstvo na okupovanom území je plne spacifikované a že sa nemeckému diktátu definitívne podvolilo. Sebaistota zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý s obľubou presadzoval na okupovanom území politiku cukru a biča, bola tak veľká, že sa zo svojho sídla na pražských Hradčanoch nebál pohybovať po uliciach mesta vo svojom Mercedese bez väčšej ochranky.

O to viac všetkých zaskočila akcia československého odboja s názvom Antropoid, zorganizovaná v zahraničí, ktorej hlavnými hrdinami bola dvojica výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Výsledkom bol úspešný atentát práve na neohrozeného a brutálneho protektora. Adolf Hitler v Berlíne zúril a túžil po odplate, tá čoskoro tvrdo dopadla na nič netušiacich ľudí.

 Nešťastná „súvislosť“

Nemecká okupačná mašinéria sa ihneď po atentáte z 27. mája 1942 rozbehla na plné obrátky. Nasledovalo zatýkanie, vyšetrovanie a mučenie desiatok až stoviek ľudí. Ako sa však tá istá mašinéria dopracovala k rozhodnutiu vyhladiť práve Lidice? Viedla k nim nešťastná súvislosť či skôr náhoda.

V Čechách a na Morave sa rozpútal teror, no napriek silným represiám sa ani po dvoch týždňoch nedarilo Nemcom nájsť páchateľov. Do rúk gestapa sa však dostal list istého Václava Říhu, ktorý písal svojej milej a ktorý vyvolával dojem, že i on je jeden zo spolupáchateľov. Adresátka Anna Marusczáková nakoniec pri výsluchu uviedla, že ju dotyčný poprosil, aby odovzdala pozdrav od dvoch československých pilotov, ktorí slúžili v britských RAF,  ich rodinám v obci Lidice. Všetky tieto indície sa ukázali byť neskôr falošné a ženatý Václav Říha svoju účasť na atentáte naznačoval iba preto, aby ľahšie vykľučkoval zo vzťahu s naivnou Aničkou. Beh udalostí sa však už nedal zastaviť. V rukách Karla Hermana Franka, všemocného a ambiciózneho tajomníka zabitého ríšskeho protektora, ktorý teraz sám túžil zastúpiť svojho šéfa, sa spomínaný list stal nezvratným dôkazom spolupráce nič netušiacich obyvateľov Lidíc s československými atentátnikmi. Rozhodol sa preto pre exemplárnu „trestnú“ akciu.

Namiesto 10 tisíc „iba“ Lidice

Bolo to predovšetkým rozhodnutie už spomínaného Hermana Franka. Adolf Hitler ihneď po atentáte na Heydricha požadoval 10 tisíc českých životov, Frank ho napokon ale presvedčil, aby násilie voči domácim uplatňovali len postupne a o to účinnejšie. Len tak mohlo viesť k nájdeniu páchateľov, čo sa nakoniec aj stalo.

Samotné Lidice tak mali byť exemplárnym príkladom nacistickej pomsty a dedina mala byť nielen zničená ale doslova vymazaná z mapy. V noci z 9. na 10. júna 1942 jednotky SS obkľúčili Lidice a  jej obyvateľov vytiahli z domovov. 173 mužov oddelili od žien a krátko na to ich postrieľali. 180 lidických žien, ktoré odtrhli od rodín, poslali do koncentračného tábora Ravensbrück. Osud ich detí bol ešte strašnejší. Boli podrobené prehliadke a rozdelené na tie, ktoré z rasového hľadiska „vyhovovali“ a na tie, ktoré „nevyhovovali“. Tie šťastnejšie z nich boli poslané na „prevýchovu“ do nemeckých rodín a zvyšok, teda 82 detí bolo zavraždených v Nemcami okupovanej Lodži  výfukovými plynmi v špeciálne upravenom vyhladzovacom zariadení.

Nenávisť nacistov voči týmto bezbranným ľuďom bola taká veľká, že celú obec dom po dome  zrovnali so zemou a dokonca aj pozmenili tok priľahlého potoka , aby nič nepripomínalo pôvodný vzhľad miesta. Dnes na týchto poliach nájdeme len zvyšky zo základov budov a pamätník celkovo 340 obetí tohto zločinu. Každoročne si tu celá krajina pripomína hrôzy okupácie, ale aj odpor voči nacizmu.

Tags:

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *