Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Historický bulvár Jara Valenta

Čo stálo na začiatku amerického úspechu? Ústava.

Jaro Valent
Zdieľať
Podpis ústavy Spojených štátov. Zdroj: Wikipedia.org

„Keby ľudia boli anjelmi, nebolo by treba žiadnej vlády“, tento výrok Jamesa Madisona je zrejme dodnes mottom americkej ústavy, ktorá sa vyznačuje princípom rozdelenia moci, známeho ako systém bŕzd a protiváh. Dodnes je to dokument, ktorým sa riadi život vari najmocnejšej krajiny na svete, ale ktorý bol tiež podkladom či inšpiráciou pre celý rad základných zákonov iných štátov po celom svete. Americká ústav má už 231 rokov.
Sedem článkov, zhruba štyri husto popísané strany a na poslednej z nich 38 podpisov. Tak vyzerala ústava Spojených štátov amerických presne 17. septembra 1787. A dodnes sa to príliš nezmenilo. Tento dokument stále prekvapuje svojou stručnosťou, keďže aj s 27 dodatkami nepresahuje ani polovičný rozsah tej našej ústavy, napriek tomu už 231 rokov efektívne riadi chod krajiny, ktorú dnes považujeme stále za superveľmoc číslo jeden. Ako je to možné?

Stručnosť je výsadou múdrych
To čo sa na prvý pohľad môže zdať ako stručný a rýchlo napísaný text, v skutočnosti stálo obrovské množstvo energie a času desiatok vzdelaných a životnými skúsenosťami ostrieľaných mužov, ktorí sa zišli ešte 25. mája vo Philadelphii, aby sa na niekoľko mesiacov zatvorili a vytvorili spoločné pravidlá pre fungovanie a život vtedajších trinástich amerických štátov.
Medzi nich patrili také mená ako James Madison, George Mason, John Jay či Alexander Hamilton a mnohí ďalší, všetci spoločne nazývaní ako americkí „otcovia zakladatelia“. A hoci im tento prívlastok dáva imidž múdrych starešinov, v skutočnosti išlo neraz o relatívne mladých ľudí s priemerným vekom okolo 40 rokov, ktorí sa zišli zo všetkých kútov vtedajšej Ameriky, aby spolu diskutovali a dohodli sa na spoločnom diele. Často veľmi vášnivé debaty pokračovali takmer 4 mesiace a sprevádzalo ich množstvo kompromisov, ostré hádky, ale aj tvrdé a pádne argumenty. Napokon prijali dokument, ktorý priniesol politický systém založený na deľbe moci a demokratických zásadách, ako sú slobodné všeobecné voľby do amerického Kongresu.

Rozhovory za zatvorenými dverami
Tvorcovia americkej ústavy pritom museli vyriešiť rad otázok, s ktorými sa vo väčšej či menšej miere stretáva aj dnešná Európska únia – postavenie a vplyv menších štátov v spoločnom celku, ich zastúpenie a mechanizmy, ktoré by mali zabrániť zneužívaniu moci väčšinou či zo strany väčších a vplyvnejších členov, ale aj zabezpečenie efektívneho fungovania celej únie štátov ako celku.
Diskusie na textom budúcej ústavy mali pritom tiež svoje presné pravidlá – zástupcovia 13 štátov sa stretávali za jedným stolom 6 dní v týždni po 6 hodín, pričom platil úplný zákaz pre kohokoľvek z vonkajšieho prostredia do tohto procesu zasahovať či vstupovať. Cieľom bolo zabrániť ovplyvňovaniu zákonodarcov alebo, ako tomu dnes hovoríme, vylúčiť akýkoľvek lobing. Muži, ktorí písali americkú ústavu tak žili po niekoľko mesiacov v praktickej odlúčenosti od zvyšku sveta, tak trochu ako rehoľníci a nenechali sa ničím a nikým rozptyľovať.

Ústava nie je trhací kalendár
Za povšimnutie tiež stojí fakt, že americká ústava bola za 231 rokov upravená, resp. doplnená len v obmedzenej miere a na jej podstate – t. j. deľbe moci na zložku zákonodarnú, výkonnú a súdnu – sa nezmenilo nič. Hoci sú teda Spojené štáty stále pomerne mladou krajinou a americký národ pomerne mladým národom, majú najstarší stále platný ústavný systém, neraz považovaný aj za najstabilnejší na svete.
Samozrejme, prax a historický vývoj si vyžiadal určité doplnenia – tie sú zahrnuté v spomínaných 27 dodatkoch a aj tie sú doslova posvätné. Ako príklad sa často uvádza dodatok č. 2 o domobrane a o práve ľudí držať a nosiť zbraň. Z jeho pôvodného významu – t. j. umožniť ľuďom brániť svoju slobodu a svoje životy napríklad zoči-voči okupantom, násilníkom, ale aj diktátorom so zbraňou v ruke – sa dnes pozornosť presunula na jeho negatívne dôsledky, zdôrazňuje sa kontroverznosť dodatku. Avšak aj napriek veľkému úsiliu o jeho zmenu či vypustenie, napriek protestom a vášnivým diskusiám zostáva naďalej na svojom mieste.
Zoznam 27 dodatkov ilustruje čím všetkým žila americká spoločnosť za posledných 230 rokov. Nájdeme medzi nimi napríklad dodatok (č. 13) zakazujúci otrokársky systém, ale aj výrobu a predaj alkoholu (č. 18) i následnú rezignáciu zoči-voči nenapraviteľnej ľudskej povahe a zrušenie prohibície (č. 21).
Napriek tomu, že aj americká spoločnosť prešla dramatickým vývojom, základný dokument jej politického života sa príliš nezmenil. Je stručný, jasný a zrozumiteľný každému, kto si ho prelistuje a verí, že v živote musia platiť isté pravidlá.

Jaro Valen
Foto: Wikipedia.org

Nasledujúci článok