Nahrávam

Začnite písať a ja budem hľadať...

Cenu Romana Kaliského získal fotoreportér R. Berenhaut

IN Media

Cenu Romana Kaliského získal fotoreportér R. Berenhaut

Avatar
Zdieľať
Na snímke fotograf Róbert Berenhaut FOTO Jaroslav Novák Zdroj: TASR

Novinársku tvorbu v roku 2018 ocenil v utorok v Bratislave Literárny fond (LF). Po štvrtý raz tiež odovzdal Cenu Romana Kaliského, ktorú udeľuje výbor sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu LF od roku 2016 významnej osobnosti slovenskej žurnalistiky. Štvrtým laureátom ocenenia „za významný prínos v oblasti žurnalistiky“ sa stal najstarší aktívny fotoreportér na Slovensku Róbert Berenhaut.

„Byť reportérom nie je taká ľahká záležitosť, ale keby som sa ešte raz narodil, toto by som robil. Je to veľmi zvláštne zamestnanie, musíte byť v strehu 365 dní v roku a neviete okolnosti, či budete spať, alebo vás niekto zobudí,“ uviedol R. Berenhaut, ktorý bude mať 22. júla 90 rokov. Pri preberaní ocenenia si zaspomínal aj na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, fotenie odovzdávania žatevných vencov či olympijských hier.

Róbert Berenhaut sa narodil v Bratislave-Petržalke. Hrdo sa však hlási ku Košiciam, kde žije. Po absolvovaní štyroch tried gymnázia, jedného ročníka obchodnej akadémie a absolvovaní vojenskej služby ho zamestnali v košickom obchode s textilom. „Vtedy začal hrávať basketbal. Rovnakou láskou ako šport je preňho aj fotografovanie. Absolvoval kurz fotoreportérov, ktorý organizoval Československý zväz novinárov v Prahe a Bratislave, pretože vtedy nik z fotoreportérov nemal kvalifikáciu. Stal sa fotoreportérom Východoslovenských novín, ale fotografoval všetko – od politiky po šport. Spolupracoval s Pravdou a Štartom,“ priblížila nositeľa viacerých vyznamenaní Klára Grosmannová, podpredsedníčka výboru sekcie pre žurnalistiku a novinársku fotografiu LF.

Najslávnejšia fotografia R. Berenhauta je z roku 1968, z Čiernej nad Tisou. „Zákaz bol nielen fotografovať, ale aj písať o dejinnej udalosti, keď sa stretol Brežnev s našou straníckou a štátnou delegáciou na čele s Dubčekom, Svobodom, Černíkom a Smrkovským v Čiernej nad Tisou. Správu a fotografiu mala urobiť len štátna tlačová kancelária. Ja som sa však s kolegom vybral na miesto činu,“ spomína si autor na zrod fotografie, ktorá obletela svet. „Potajomky som vytiahol ‚foťák‘ z odstaveného auta, ukryl som ho pod oblečenie a rôznymi okľukami sme sa dostali na železničnú stanicu. Všade kontroly, stráže, dostali sme sa však na záchod, postavil som sa na vedro, na zavretú záchodovú misu, aby som lepšie videl, a ‚cvakol‘ som štyri zábery delegácií, ktoré vonku prechádzali do budovy naproti stanice,“ spomína laureát na fotografie, ktoré prebrala spravodajská agentúra ČTK, od nej všetky svetové agentúry. Uverejnila ich domáca i svetová tlač. „Kuriózne je, že dva dni som neprišiel do roboty, bál som sa, že ma vyhodia, pretože som porušil zákaz fotografovania. Taký pokyn totiž z najvyšších straníckych miest ľahko mohol prísť,“ dodáva R. Berenhaut.

Robi báči, ako ho volajú, však oveľa radšej fotografoval vždy šport. Jeho najväčšou športovou láskou je košický Medzinárodný maratón mieru. Má pravdepodobne najkomplexnejšiu fotodokumentáciu tohto športového podujatia. „Začal som v roku 1952. Nechýba mi ani fotografia Abebeho Bikilu, olympijského víťaza z Ríma 1960. Prvé filmy sa mi síce stratili, ale archivovaných mám 60 ročníkov. Podobne mám fotodokumentáciu zhruba polstoročia košického futbalu a v archíve nechýba ani tenis. Často pýtajú odo mňa zábery aj spred 50 rokov – do médií aj kníh,“ prezradil ocenený fotoreportér, ktorého doteraz vídať na športových podujatiach.

Zdroj:  TASR

Tags:

Okomentovať

Your email address will not be published. Required fields are marked *